Keďže sezóna je už v plnom prúde a o mojom novom tíme tu nie je ani zmienka, je čas to napraviť. (Niekedy sa sama sebe divím, že ten tím stihnem zostaviť do deadlinu..) Tím sa volá ako obvykle "Team de Sackre Bleu!!!" a je pokračovateľom raz veľmi úspešného a raz veľmi.. ehm, nie až tak úspešného tímu. (Minuloročný tím si môžete pozrieť tu. Bohužiaľ len v úvodnej podobe, bez výmen. Ale výmeny sa tu na blogu tiež iste niekde nachádzajú, ale mne sa to nechce hľadať. :-P) No a spoločné foto (resp. koláž, ktorú som robila v mojom obľúbenom "Malování" a som na to patrične hrdá) je tu:

A pre prípadných biatlonových nevdelancov (hanba vám!), ktorí náhodou na tento blog zablúdia: Ideme zhora a zľava - Marie Laure Brunet, Sandine Bailly, Vincent Defrasne, Simon Fourcade, Anne Preussler, Jakov Fak, Anastasia Kuzmina. A teraz, tí dole, tiež zľava - Ronny Hafsas, Carl Johan Bergman, Pauline Macabies, Tora Berger, Martin Fourcade.

Tak som si povedala, že keď už sú tie prázdniny a človek sa nudí, je čas aj niečo napísať. Po vyše polroku. (Otázka: Existuje niekto, kto čakal, že tu ešte niekedy niečo napíšem?) Taktiež som sa rozhodla, že od nového roka tu začnem prispievať častejšie (to je aspoň zhruba rovnako ako pred tým pol rokom). A viete prečo? Lebo to tu máte všetci radi! :-P

Toho Loeba som si proste nemohla odpustiť..

Nieže by som mala nejakú extra náladu na písanie, ale niekedy už o brnenských zážitkoch napísať musím. A keďže viem, že nikomu sa nikdy nechce moje siahodlhé texty čítať (lebo sú dlhé, čo je logické, ale ja to tu pre istotu napíšem), tak sa pokúsim o niečo relatívne kratšie. Keď sa nad tým zamyslím, tak ono je to vlastne jedno - tí čo tam boli vedia a nemusia čítať a tí, čo tam neboli naslednujúci text zrejme moc nepochopia. Teraz by sa hodila otázka, že prečo som sa o tom teda rozhodla písať a prečo vlastne pred samotným článkom o brnenských superbikoch píšem do úvodu túto siahodlhú úvahu, vďaka ktorej bude ten text dlhý jak prasa, že? Ale mám odpoveď! Odpoveďou tentokrát nebude všeobsiahle "Loeb", na čo sa pripravte, ak sa do tohto textu rozhodnete začítať ale to, že si skromne myslím, že by bola veľká škoda, ak by sa zážitky so Sylvainom, Loebom a Régisom nenachádzali na nete. (Inak, mám taký dojem, že píšem čiarky tak blbo, že z toho Štúr roluje v hrobe rýchlejšie ako Loeb na gréckej rally.) Loeb.

Hospotability DFX Corce Ducati. S Régisom..

Začalo to nenápadne. Ono si to človek moc nevšíma, keď je zvyknutý fandiť tým najznámejším padačom typu Randy de Puniet, prípadne Mike di Meglio. To, pri čom ostatní zväčša nadávajú a sú nešťastní som ja väčšinou prežila iba mávnutím rukou a pomyslením si "ach jo, už zase..". Človek si zvykne. Potom nastalo (mierne) zlepšenie. A potom to prišlo. A tak som sa rozhodla, že už hádam nikomu, komu som fandila doteraz, fandiť nebudem. Prečo? Poďme sa na to pozrieť:

• Régis Laconi - po trojročnej mizérii na neschopnej Kawasaki odtiaľ konečne Régis aj so svojou legendárnou pleškou odchádza do Ducati, kde ako keby vtsal z popola a jazdí úžasne. To bolo to zlepšenie. Čo prišlo potom? Ťažký pád, bezvedomie, dolámané stavce.. V súčasnosti je Régis doma a začína s ľahkým tréningom na bicykli. Vráti sa k závodeniu? Ževraj by chcel, ale tímov je málo, jazdcov je veľa. Who knows.. (Okrem toho som si ešte kvoli nemu kúpila lístok do paddocku na WSBK v Brne, kde samozrejme nebude. :-/)
• Sylvain Guintoli - po tom, ako nakoniec so Sylvainom nepredĺžili zmluvu v Pramac Ducati (Teraz tam jazdí Canepa. Chápete?! CANEPA!!! Pche!) tak prešiel do britských superbikov; konkrétne do Worx Crescent Suzuki.
  [ Pokračování článku ]

Sú tu prázdniny, ja nemám brigádu a to znamená, že už svoju nie častú činnosť na blogu nemôžem hádzať na to, že som zaneprázdnená. Čo som vlastne ani nikdy nebola. Respektíve prakticky. Teoreticky som sa mala napríklad učiť, upratovať, alebo niečo také, ale aj tak som to nerobila. Ale však to poznáte, všetci ste takí..

Momentálne počúvam úžasnú Dirty Diana od Majkla (R.I.P.), ktorú som objavila na výročnom asi pactodvadsiatomštvrtom "tajnom" blogu slečny BlackNirvany. ktorý je vždy tak tajný, že ho cca po dvoch mesiacoch niekto nepovolaný objaví a tak si musí zakladať nový - a dodalo mi to energiu napísať článok. Áno, už druhý za dva dni, bože, ja som taká akčná! A to ešte keď vám poviem zbytok!

Áno, tej ankety, ktorej vyhodnotenie sľubujem už zhruba pol roka. (Vlastne od konca biatlonovej sezóny..) Úprimne, ani ja som si nemyslela, že sa k tomu dokopem pred začiatkom novej sezóny, ale zasiahol ma nejaký náhly poryv nútiaci ma k činnosti. Divné, divné.. A znepokojivé. Najmä takto cez prázdniny..

Po tom, čo som dnes upratovala svoj priečinok s fotkami pánov z Noir Désir, napadlo ma, že napíšem menší faktografický článok. Nech vás (a vlastne aj seba) trochu vzdelám, milé deti.

Noir Désir: Denis Barthe, Serge Teyssot-Gay, Fréderic Vidalenca, Bertrand Cantat.

Po zhliadnutí Highlightu z gréckej rally som dostala obrovskú chuť napísať nejaký WRC článok. A tak teda idem na to! :-) (Samozrejme, myslím "hájlajt" na Dave s Neilom Coleom, ktorý je úplne úžasný, vtipný a na twitteri má niekedy fakt zaujímavé hlášky.) Okrem toho som tu musela založiť novú rubriku, ktorú som nazvala myslím, že veľmi pekne poeticky a tajomne - "Gymnasta a Spiderman". Kto vie, ten vie, kto nevie, nech sa hanbí. Ale ja budem dobrosrdečná a vysvetlím..

Áno, presne tak. Už tu dlho žiadny nebol. A keď sa pozriem do zadu, tak samý motoršport.. Nuž, je čas to napraviť.. :-)
(Plus na úplný záver som dodala malý edit, tak prečítajte.)

Najprv sa kuknime na školu. Druhý semester je takmer za mnou, ešte mi ostáva posledná skúška z politického myslenia stredoveku a staroveku. Nuž, hádam ju dám na prvý pokus, lebo sa na to plánujem seriózne učiť. Fakt.

"Prosíme diváky, aby neblili na trať. Děkujeme."

Kedže som nestihla napísať nič o Hořicích a už som frčala do Brna, tak to asi zhrniem všetko do jedného článku a pokúsim sa polku z toho nezabudnúť a ako úvodnú vetu použiť túto nezabudnuteľnú hlášku pána komentátora z Hořic. :-D A vopred upozorňujem, že ten článok je hroooozne dlhý. :-)))