Keď Nightmare fandí..

Začalo to nenápadne. Ono si to človek moc nevšíma, keď je zvyknutý fandiť tým najznámejším padačom typu Randy de Puniet, prípadne Mike di Meglio. To, pri čom ostatní zväčša nadávajú a sú nešťastní som ja väčšinou prežila iba mávnutím rukou a pomyslením si "ach jo, už zase..". Človek si zvykne. Potom nastalo (mierne) zlepšenie. A potom to prišlo. A tak som sa rozhodla, že už hádam nikomu, komu som fandila doteraz, fandiť nebudem. Prečo? Poďme sa na to pozrieť:

• Régis Laconi - po trojročnej mizérii na neschopnej Kawasaki odtiaľ konečne Régis aj so svojou legendárnou pleškou odchádza do Ducati, kde ako keby vtsal z popola a jazdí úžasne. To bolo to zlepšenie. Čo prišlo potom? Ťažký pád, bezvedomie, dolámané stavce.. V súčasnosti je Régis doma a začína s ľahkým tréningom na bicykli. Vráti sa k závodeniu? Ževraj by chcel, ale tímov je málo, jazdcov je veľa. Who knows.. (Okrem toho som si ešte kvoli nemu kúpila lístok do paddocku na WSBK v Brne, kde samozrejme nebude. :-/)
• Sylvain Guintoli - po tom, ako nakoniec so Sylvainom nepredĺžili zmluvu v Pramac Ducati (Teraz tam jazdí Canepa. Chápete?! CANEPA!!! Pche!) tak prešiel do britských superbikov; konkrétne do Worx Crescent Suzuki. Tam sa Sylvainovi hrozne páčilo, zo všetkého bol nadšený (myslím ešte nadšenejší než obvykle), počas nejakého interview dostal v priemere tak štyri krát z ničoho nič výbuch smiechu, buď vyhrával alebo vždy aspoň skončil na pódiu, bol jedným z dvoch kandidátov na titul. Dokonca sa aj zistilo, že jeho žena je reálna a existuje! Potom ale prišlo obrovské nešťastie v podobe austrálskeho idiota Josha Brookesa. A tak nám Brookes sejmul Sylvaina v zavádzacom kole výsledkom čoho je zlomená noha, ktorá musela byť myslím že dvakrát operovaná. Sezóna v riti, boj o titul tiež, vďaka čomu sa vidina úžasnej sezóny a bitky o titul zmenila na one man show v podaní Leona Camiera. (Odvtedy nevyhral iba raz. A prečo? Brookes bude vedieť..)
• Mike di Meglio - po viacerých prepadaných sezónach v 125cc, keď už to pomaly chcel zabaliť sa zrazu dostal do dobrého tímu, s ktorým vybojoval titul. Teraz je v 250cc a zdá sa, že sa vrátil ku starým padacím chodníčkom..
• Jules Cluzel - po vynikajúcom umiestnení napódiu v prvom závode v Qatare poväčšine padá, prípadne si popri tom niečo zlomí.
• Doni Tata Pradita - po celkom dobrých výsledkoch v 250cc na starožitnej Honde mal v 250cc pokračovať. Bohužiaľ z toho nič nebolo, lebo ich šéf tímu a chlapík, čo to všetko organizoval proste zomrel. A tak Doni prešiel do World Supersportov.. (Tešila som sa naňho v Brne. Bohužiaľ si nechutne dolámal rameno a tak z toho - samozrejme - nič nebude.

  )

• Sébastien Loeb - čím viac mu človek fandí, tým viac to s ním ide dole vodou. Najprv zaznamenal úžasných päť víťazstiev za sebou, ale odvtedy ho stihli penalizovať, potom stihol spraviť najväčší crash vo svojom živote a v Poľsku pre zmenu prišiel o nádeje na dobré umiestnenie po svojom strete s kameňom vo štvrtej RZ-te. Momentálne dokonca ani nevedie šampionát ako je už vyše päť rokov dobrým zvykom. A navyše - odkedy je ostrihaný, tak už nevyzerá tak dobre..
• Sébastien Bourdais - ten je síce tak neschopný až ho za to človek pomaly začal neznášať, ale tak vykopnúť ho tiež nemuseli..
• Na záver si necháme Randyho de Punieta - ten totiž akoby zázrakom prestal padať, čo iste každého zamútilo. Ale naposledy vystihol takého úžasného highsidera, že sa bojím, že sa vrátil spať do starých koľají. (Ako - ja milujem, keď padá. Len by to zrovna nemuselo byť  v závode, v prvom kole a z tretieho miesta..)

Samozrejme, sú tu viacerí jazdci - napríklad chudák dolámaný Mika Kallio, alebo Alexis Masbou, (ktorý pre zmenu padá permannentne a nechápem, prečo ho ešte nevykopli - ten je otiž hádam enschopnejší ako Abrahám skrížený s Ponsom a Leonovom dokopy), ale toto je to hlavné. A potom sú tu ešte aj jazdci, ktorým fandím a zatiaľ to ešte na nich nezanechalo žiadne negatívne stopy. Ale tých tu menovať radšej nebudem, aby som to nezakríkla.. A to ani nehovorím o tom, že keď som bola v Brne na memoriále nejakého Jardy, Franty, Pepy alebo koho, tak štyria z piatich jazdcov, ktorým som tam fandila spadli. Uznajte - toto už  nie je náhoda..

Tak. A zajtra idem do Brna na WSBK. Hádam to nebude mať nejaké katastrofické následky. Ale tak zase tí, ktorým fandím sa už niečo stihlo prihodiť predtým a tak tam pomaly nikto komu fandím ani neostal. Vole.