Prvý článok po pol roku alebo obrovské zhrnutie

Tak som si povedala, že keď už sú tie prázdniny a človek sa nudí, je čas aj niečo napísať. Po vyše polroku. (Otázka: Existuje niekto, kto čakal, že tu ešte niekedy niečo napíšem?) Taktiež som sa rozhodla, že od nového roka tu začnem prispievať častejšie (to je aspoň zhruba rovnako ako pred tým pol rokom). A viete prečo? Lebo to tu máte všetci radi! :-P

Dôvod, prečo sa tu toho pol roka nič nedialo je celkom jednoduchý. Nebol čas. Teda nie že by celkom nebol, ale tento semester bol (a vlastne ešte aj cez skúškové bude) hnusný a vyčerpávajúci a tak, keď človek číta päť dní v týždni dlhé, väčšinou anglické články a na víkend mu vždy víde ešte robenie nejakej prezentácie a podobne, tak cez voľný čas absolútne nemá chuť písať na blog. Aj keby bolo čo. (A ono bolo čo! :-)) Niekto tvrdí, že dôvodom je aj facebook a to, že človek sa vykecá tam, ale v mojom prípade to neplatí. Na facebooku totiž si totiž človek nemôže len tak zmyslieť a povedať si, že teraz si napr. prečíta, čo sa dialo minulú zimu a podobne. (Teda môže, ale poznáte niekoho, kto by to tam bol ochotný hľadať?)

Teraz prejdime k tomu, čo sa udialo a pruve teraz deje. Momentálne sú Vianoce, tak je asi na mieste zapriať vám všetkým pekné sviatky a dúfať, že ste dostali veľa darčekov, vaši blízki mali radosť z darčekov, čo ste im dali (a ak nie, tak aspoň vierohodne radosť predstierali) a taktiež dúfať, že ste neboli takí sprostí jak ja a neliezli do obchodov a pondelok a utorok. (Ale vzhľadom na to, že minulý rok som kupovala darčeky v nonstop Tescu v noci z 23teho na 24tého, tak to považujem za významné zlepšenie.) Každopádne, z preplnených obchodov mám panickú hrôzu a tak som do nákupných centier pre istotu nepáchla od konca novembra..

A teraz nejako spomenúť, čo sa dialo toho pol roka, čo som tu nič nenapísala.. Len tak námatkovo, na čo si spomeniem: bola som v nemocnici na svojej prvej operácii a vôbec ma to tam nebavilo, mali tam hnusnú stravu, viac ako operované zuby ma bolela ruka, v ktorej som mala zapichnutú takú tú vec, mala som napuchnutú hlavu, takže som vyzerala ako DC alebo SAduška a čo ma nasralo najviac, ani ten sprostý futbal som nevidela, lebo telku mali na izbe tí dôchodcovia vedľa a k ním som sa bála ísť. Čo ak by náhodou v priebehu zápasu zomreli? Ďalej som zistila, že ten druhý ročník v škole je nechutne ťažký a štve ma to. Za najväčší úspech považujem schválenie svojej eseje na prvý pokus (stále sa tým každému chválim a nechystám sa s tým tak skoro prestať. :-P) za najväčšiu prehru naopak moje "výkony" na istom nemenovanom predmete, kde pracujeme s Excelom a musíme zapojiť naše matematické cítenie. (A to je dosť veľký problém, keď ho niekto nemá!) Okrem toho sa to v škole aspoň trošku rozbehlo, sem-tam je nejaká poriadna akcia, takže v tomto ohľade je to lepšie ako minulý rok.
Jo, a začala mi biatlonová sezóna (ach!) a ja sa z toho tešíííííím! (O biatlone viac po budúcom závode. A viete prečo? Lebo Simon Fourcade, ktorý ma momentálne na facebooku úžasnú profilovú fotku, ten závod vyhrá a bude v žltom, oujéééé!) A len tak na okraj, toto je olympijská sezóna, takže to znamená, že VinVin bude obhajovať to svoje zlato. :-P (Tá veta znie stále vtipne..) Samozrejme, nesmiem zabudnúť spomenúť, že Sylvain je úžasný, skvelý a dokonalý a ak by ste na ňom náhodou našli nejakú nedokonalosť, tak to preto, lebo táto nedokonalosť vlastne iba podtrhuje jeho dokonalú dokonalosť. A nesmiem zabudnúť spomenúť ani Loeba, ktorý získal ďalší titul a Malcolma, Mikka, ľudí od Fordu a SAdušku môže aj rozdrapiť od zlosti. Ha! :-P A keď už toto spomínam, tak plynule nadviažem (som dobrá, že?) na to, ako sme videli s Kubem Loeba na tej akcii v Sosnovej. Dôležité bolo to, že sa nám podarilo neogrcať mu to auto a to že ten jeho zadok naživo nevyzerá tak zle ako na fotkách, taktiež to, že naživo je hrozne maličký, čo je dosť vtipné. A najvtipnejšia aj tak bola veľká fanynka Fordu a Mikka SAduška, ktorá zúfalo visela na plote, aby zahliadla len kúsok z Loeba. Úžasný pohľad, doteraz na to nostalgicky spomínam, ach.. Samozrejme, najdôležitejší poznatok z celej tej akcii bol ten, že Loeb má hrozné kúty, čo považujem za jednu z najväčších motoršportových katastrof vôbec. (A to bol ten chlap pred rokom ešte pekný, pche!) Jo a Daniel Elena je hrozne vtipný, keď fajčí a je sranda, že ľudia, čo sa moc nevyznajú v rally si myslia, že je to Loebova žena. :-D
Taktiež sa mi tento rok rozrástla rodina o dve deti (našťastie len facebookovské) a ďalších príbuzných. (Mám vás rada, rodina..). A mali sme zraz Kubeho fanklubu, na ktorom bolo fajn, aj keď niektorí šudia spáchali spoločenské faux pas, niektorí mi liezli na nervy  a niektorí boli fajn. (btw, to porno ste si ako fakt mohli odpustiť, milí páni. Hnus. A najmä to autentické "motafoka"..) A keď už sme pri tom, veľké poďakovanie Andrejke a jej otcovi, za to, že ma hodili domov. Však to majú z Brna do Ostravy po ceste. ;-)

A ako sa na ten článok tak dívam, tak z toho jasne vyplýva to psychologické, že človek si pri opisovaní niečoho najlepšie pamätá to prvé a posledné. A aby to nevyzeralo, že som tak priehľadaná píšem tu iba tú prvú a poslednú významnú vec z tohto časového úseku (rally a biatlon sa neráta, o tom píšem vždy), tak ešte spomeniem, že som bola v kine na Twilighte a v tom filme nebol žiadny dej a považujem za veľmi múdre to, že som predtým s kamošom vypila dve flaše vína (Lady Elena, btw ;-)). A ešte som napríklad bola s Kuebom v Polsku (na benínke, sa vycikať. :-D) a šoférovala som celú cestu spať a raz som musela zastať na kruhovom objazde, kde sa rozbiehalo potom do kopca a pri tom rozbiehaní som si vytvorila taký rešpekt, že sa za mnou potom nikto neodvážil ísť! :-D A raz som dokonca aj obehla cyklistu, oujééé! A ešte musím spomenúť také akcie ako Powerpuff girls reunion, kde sa ohovára každý, kto nie je prítomný alebo obligátna návšteva Hanky spojená s mučením v podobe dvojhodinového pozerania zbierky topánok, ktoré kedy nosila Emma Watson. Ach!

Tož to asi všetko nateraz. Ešte tak napíšem, že už ten blog nebudem až tak zanedbávať a že budem v budúcnosti pravidelniešie písať o mojej láske biatlone a o rally. A samozrejme aj o sebe, nech máte prehľad. A nebudú chýbať ani obligátne výlevy. A nebudem si to dávať ako nejaké novoročné predavzanie alebo tak. Každý vie, že tie ľudia neplnia..

A aby som nezabudla. Začala som piť víno. Proste som k tomu bola okolnosťami donútená! Lebo, keď si niekde idem s niekým v ČR sadnúť, tak si dá väčšinou pivo. (Fuj, pivo). A ak nechcem pôsobiť divne a dať si jeden extrém - čaj, alebo druhý extrém - vodku, tak si proste to víno musím dať. Našťastie som teraz našla spolužiaka, ktorý je so mnou ochotný piť tú vodku.. :-P

A btw, stále nemám chlapa. A momentálne mi to ani nevadí. Proste nie je moja chyba, že zrejme neexistuje žiadny, ktorý by ma bol hoden. :-P
 

Loeb. Jou, jou!