Nastal čas na obligátny výlev

Áno, presne tak. Už tu dlho žiadny nebol. A keď sa pozriem do zadu, tak samý motoršport.. Nuž, je čas to napraviť.. :-)
(Plus na úplný záver som dodala malý edit, tak prečítajte.)

Najprv sa kuknime na školu. Druhý semester je takmer za mnou, ešte mi ostáva posledná skúška z politického myslenia stredoveku a staroveku. Nuž, hádam ju dám na prvý pokus, lebo sa na to plánujem seriózne učiť. Fakt. Chcem mať totiž voľno čo najdlhšie a navyše som potom sľúbila účasť na minibike víkende (zase ten motoršport..) a chcem tam ísť s dobrou náladou. (btw: Dúfam, že sa Kubee psychicky pripravuje na to, že mi požičia minibike a ja zájdem super spešl rekord na kolo, lebo pôjdem skratkou. Ha! :-D) Okrem toho som stále nedostala opravenú verziu eseje, takže stále neviem, na čom som. Už je to vyše dvoch týždňov a ak to nedojde do utorka, tak asi budem posielať niečo ako výhražný mail.. Inak - k známkam. Tento semester dopadol nad očakávanie dobre. Po prvom semestri, kde to bolo všetko zhodne za tri a na druhý pokus tu teraz máme mierne zlepšenie! Mám jednu dvojku (jeden bod mi chýbal do jednotky), dve trojku a - teraz sa podržte - mám aj jednotku, ha! K tomu ešte musím poznamenať, že len jedno z toho som robila na druhý pokus! A navyše sa musím pochváliť, že vlastne okrem jedného testu som to dkonca ani od nikoho neopísala! Okej, ten za jedna by som samal dala tak najlepšie za tri, ale čo je hlavné, aj tak by som ho (asi) spravila sama a na prvý pokus. :-P (A vlastne - aj schopnosť nenápadne opisovať je v určitom slova zmysle prednosť, nie? :-P) Inak, tá jedna trojka mi bola udelená na ústnej skúške a chudák pán skúšajúci zo mňa zrejme upadol do hlbokej depresie a povedal si, že mi to dá za tri, akoby ma mal počúvať ešte raz - ale aj zdeptanie súpera (skúška je boj!!!) je spôsob boja. :-P (Ale nie, tak úprimne - som mu za to vďačná. :-))
Nuž, ale aby som to zhodnotila - aj napriek týmto nie príliš chvályhodných priznaniach je treba uznať, že moje študijné výkony majú stúpajúcu tendenciu a som na seba celkom hrdá! :-P Samozrejme, mám pred sebou ešte jednu skúšku a tým pádom ešte nemôžem hodnotiť celý semester, ale horší ako ten prvý proste byť nemôže, lebo ja tu skúšku spravím a basta! (Prípadne povzbudivé alebo oslavné komentáre sú vítané, len do toho! :-P)

A okrem toho, kým toto píšem, začala vonku hnusná búrka a pekne sa mi tu blýska. Ale to len tak na okraj, pre navodenie dramatickej atmosféry. :-D Dostávame sa totiž k obvyklej dramatickej príhode z mojich ciest s legendárnym SAD Prešov. :-P (*Fuj, hnusný hrom, prehlušuje, mi Noir Désir a Bertrandov ubersexy hlas..*) Musím poznamenať, že SAD má nový autobus! Ako, možno nie je úplne nový (ale vypraný v perwole, vole. :-P), ale ja som ho videla prvýkrát.. Totiž, akosi som sa nezamýšlala nad číslom sedadla a to, že 73 zrejme znamená poschodový bus mi došlo až, keď to ku nám (s obvyklým 10-15 minútovým oneskorením) dorazilo. Tentokrát som mala potichu spiaceho suseda, nikto tam nechlastal, nesmrdel, nechrápal.. Divné, že? Ale nebojte sa! To by nebol SAD Prešov, aby v ňom necestovalo aspoň jedno pochybné individum. Za mnou totiž sedela nejaká pani, ktorá si potykala s polkou cestujúcich za mnou a celú cestu sa s nimi rozprávala, takže tí, čo neboli imunní voči neustálemu hlasnému rozhovoru (miestami skôr monológu) sa nevyspali no. A vzhľadom na to, že pani vystúpila až vo Vysokom Mýte, tak si viete predstaviť, ako ma srala. A navyše sa vkuse pokúšala uložiť na to sedadlo takým spôsobom, že mi kopla alebo čo do sedadla vždy, keď to už vypadalo, že zaspím. Gŕŕŕŕ... Samozrejme, som z HK išla aj naspäť a to už vypadalo klasickejšie. Kúpila som si mietenku úplne do predu, nech aspoň pozorujem, kadiaľ ideme, lebo som spala celé poobedie a bolo mi jasné, že nezaspím. Šofér mal vpredu rozložené veci, tak ma aj tak poslal do stredu, hajzel jeden.. Tak som si sadla, nadšená aspoň z toho, že mám obe sedačky pre seba. Nadšenie ma prešlo, keď si predo mňa sadol chlap, ktorý hrozne, nehorázne, nechutne smrdel. Úplne ako ponožky môjho brata, keď príjde z tréningu - proste fuj. (Alebo občasná vôňa domova..) Nedalo sa to vydržať a tak paradoxne som sa celkom tešila na chvíľky, keď sme niekde stáli, on vypadol fajčiť a potom cca 5 minút smrad z cigariet prekrýval ten ponožkový.. A okrem toho nám tam púšťali film, ktorý úplne zničil moje ideály. Bol totiž francúzsky a hral tam Jean Réno a Gerard Gepardieu. A bol - pekne povedané - hrozný. Ako, neviem či to mala byť francúzska verzia amerických akčných filmov, alebo paródia na americké akčné filmy (u Francúzov totiž nikdy neviete), ale každopádne - bolo to proste hrozné.. Zápletka asi taká, že je vo väzení nejaký vrah a nejaký magor, dajp ich spolu do cely, magor si myslí, že ho vrah má rád, tak vybaví útek a potom ho vrah naozaj začne mať rád a medzitým sa tam odohrá veľa "ľahko uveriteľných" a "vtipných" scénok.. *zvracia* Ale tak je pravda, že čo by som od fiolmov v bude mala chcieť, že? Prežila som Buda Spencera a Tereca Hilla, prežila som Rýchlo a zbesilo, alebo niečo na ten spôsob a prežila som aj toto a cítim sa morálne silnejšia a odolnejšia..

A teraz bude nasledovať odstavec o porne. :-D Bože, to zase znie úchylne.. :-D Ono, minule som totiž po dlhom čase mala chuť si nejaké pozrieť. Myslím fakt iba pozrieť - ono to možno vyznie divne, ale na rozdiel od chlapov, ja pri porne väčšinou jem. :-D (Bože, ono to znie divne aj mne. :-D) No, ale k veci - ono vôbec nie je ľahké pozerať porno, teda ak máte istý vyhranený vkus a nepozriete to prvé, čo otvoríte. Lebo na nete je hrozný odpad a dohrabať sa k niečomu, čo sa dá pozerať je fakt ťažké. (Chápete, som predsa jemná a krehká dáma a nebudem pozerať prvú blbosť, čo otvorím, nie? Mám predsa vkus.) Buď sú tam tie upištané Japonky, čo mi hrozne lezie na nervy, alebo tie nechutné blondýny, ktorým vždy "niečo" ostane na konci visieť na umelých mihalniciach a to mi príjde odporné, alebo čo som minule otvorila - dokonca slečna so psom! (Fuj, psy - dosť ich človek vidí vonku, ešte to tak pozerať v nejakom porne! To už fakt lepšie to s tým delfínom, čo mi dávno-pradávno poslala mrena..) Potom tam ešte bol nejaký holohlavý chlapík, ktorý mi pripomínal Régisa a to ma hrozne rozptylovalo.. :-D No ale aby som to skrátila, skončila som pri gayporne s jedným černochom. :-P Tí nepištia a dokonca ani nehovoria trápne klišé typu "fuck my pussy", čo ma vždy vytočí..
A ešte, aby som nezabudla - pokúsim sa o rečnícku otázku a budem dúfať, že mi na to niekto aj odpovie: Prečo väčšine chlapov v porne príjdu dvaja chlapi nechutní, ale dve ženy sú okej (priam vyhľadávané?). Pokiaľ viem, ženy tento "problém" nemajú..
Okej, viac už nepíšem, ale aj tak budem za úchyla.. (Ako keby mi to vadilo..) A btw: Prečo chlapov vždy hrozne prekvapí, že ženy pozerajú porno? :-D

Teraz by som sa mala pokúsiť plynule naviazať na niečo normálne, čo je samozrejme nemožné. Tak proste len tak bez úvodu poviem, že som si naťahala inteligentné filmy. (Nie porno!) Proste stiahla som si film o Katyňskom masakri, ďalej moje obľúbenú "Stolen Kosovo" (Ten doporučujem. Kosovo is Serbia, btw.), Welcome to North Korea, Bowling for Columbine, Schindlerov zoznam (ten som už síce videla veľa krát, ale je to super film a môj obľúbený Ralph Fiennes tam hrá toho hajzla), ďalej už nie tak inteligentnú štvrtú a piatu sériu Stargate Atlantis, všetkých troch Kuriérov a Constantina. Okrem toho ťahám aj Hmly Avalonu a mám v zálohe nedopozeraného Pokémona, Wacky Races a Futuramu. Takže v prípade, že sa na mňa všetci vyserú, zúfalstvom cez prázdniny rozhodne trpieť nebudem.

Okrem toho som si kúpila šiltovku. Ako, nedá sa povedať, že by mi sedela nejako extra, ale pre nás - ľudí s uzkou tvárou - je ťažké niečo také zohnať, tak som za ňu rada aj tak. Je čierna a sú na nej také tie malé príšerky typu Nintendo 1994, no proste to musíte vidieť. :-))) A mám aj kraťasy a som naštvatá na tohto sezónny strih tričiek. Ono, konečne nie sú v móde jednofarebné tričká s trblietavým nápisom "sexy" cez prsia (fuj, btw), ale krásne nápadité tričká, ktoré majú jednu chybu - keď si ich oblečite, vyzeráte ako v cca ôsmom mesiaci. Ako ďakujem, neprosím. Ale sere ma to veľmi..

Okrem toho sa pomaly začínam psychicky pripravovať na vypratávanie intráku v Hradci. Ono by na tom nebolo nič ťažké, ale problém je v tom, že sa hrozím toho, čo vo všetkývch tých zákutiach ponachádzam. Plus navyše ho máme dať do "pôvodného stavu", čím myslia utrieť prach, umyť okná, pozametať a umyť dlážku, odmrzaiť chladničku atď. Si viete predstaviť. No ale vzhľadom na to, že keď som sa ja nasťahovala, tak som mala na skriniach cca pol centimetrovú vrstvu, tak pochybujem, že to tam vôbec niekedy niekto utieral. Kontrolovala som totiž tú skriňu pred nedávnom a ja tam pol centimetra teda nemám! :-P A navyše, kto to kedy videl, aby som ja odmrazovala chladničku, ts! :-P A preto, milé deti, sa odsťahujem čo najskôr, aby som tú chladničku nemusela odmrazovať ja. Dúfam, že sa mi to podarí..

A musím niečo napísať aj o Staromestských slávnostiach, ktoré dopadli dosť mizerne. Išla som tam s Ferom a Mathesom a nejakým ich kamarátom, ktorého meno si nepamätám, aj keď viem, že by som mala. :-D (Dúfam, že to tu nebude čítať.. :-D) Chápete, najprv sa polhodine dohadujeme v napoly vybrakovanom Tescu, že aký chlast kúpime, potom ho aj konečne kúpime, potom ideme do davu na Polemic, človek sa chce baviť a oni tam proste - stoja. Chápete?! Proste stoja a dívajú sa pred seba. Normálne ma nasrali, tak ja že teda, ok poďme to niekde vypiť. Tak dojdeme do parku, oni sa pol hodinu nemôžu rozhodnúť, či si sadneme tu, alebo o tri centimetre ďalej, gŕŕŕŕ.. Potom som sa nasrala, zavelila som, že ideme preč a nejako sme išli. Našťastie som stretla Aničku s Filipom, kt. čakali na zbytok, tak som chvíľu bola s nimi. Potom mi píše Červo, tak idem za nimi hore, tam tiež nerozhodnosť jak prasa (a navyše mi Ekov bezbrehý optimizmus mi liezol na nervy), potom zlezeme dole na Horkýže, začne pršať, stretnem Kachnu, ideme do davu, natrafím na nadšených pogujúcich ľudí (tých neznášam, lebo do vás stále sácajú a keď ich nasrane odsotíte, tak si myslia, že pogujete s nimi a začnú vás sácať ešte viac a vôbec ich netrápi, že sú tak cca 3krát taký ťažkí. Debili.) ..No tak som odletela tak tri metre iným smerom, ako Kachna a už sme sa nevideli. (A to ešte šťastie, že som bola zachránená neďaleko stojacím milým mladým mužom, ktorý pochopil, že ja som svojimi necelými 50timi kilami v tom dave veľkých chlapov asi nepogujem a dostal ma preč.) No a potom sa spustil odporný, nechutný, silný dážď a z koncertu som nemala nič, lebo sme stáli pod stánkom, aby sme úplne nepremokli. Na druhý deň som bola s maminou nakupovať (zase mala nutkanie vliezť do každej obuvi, čo ma vždy psychicky vyčerpá) a tak som bola absolútne mŕtva a prišla som o Dana Nekonečného a stretnutie s mojou Mŕŕrŕŕ. (Ževraj prišiel s obligátnym "Dobrý večer, miláčkové.", uáááááá!!!) Škoda no..

Inak som dnes sledovala futbal a mala som z toho športový pôžitok. Vyhrali sme 7:0 a celkom sa na to dalo pozerať. A prekvapili aj diváci - bolo ich celkom dosť a normálne fandili a nebolo to iba nejaké "XY je **". To asi preto, že to bojkotovali tie fankluby, alebo čo. Nebudem tvrdiť, že v niečom tí ľudia nemajú pravdu a na SFZ mám tiež svoj názor, ale nech mi niekto nejak vysvetlí, koho (okrem ich a ich ega) povzbudia pokriky podobného tipu. A navyše bolo celkom fajn, že tam neukazovali bandu holohlavých, do pol pása vyzlečených a svaly otŕčajúcich tupcov. Sorry za generalizáciu, nie sú takí všetci. Inak komentátor hovoril, že v San Marinue (proti tým sme hrali) žije 29 000 obyvateľov. To musí byť fajn, žiť v takej malej krajine, kde pomaly každý každého pozná. :-)
A minule som zistila, že  už nemám také potešenie zo sledovania superbikov. Ani svetových ani britských. Ako každému je jasné prečo, ale nečakala som, že to bude až také. Proste nemám komu fandiť a proste nemám nikdy moc rada, keď niečo sledujem ako nezaujatý fanúšik..

A chystám sa konečne zmeniť tú neaktuálnu anketu. Viem, hovorila som to tu už minule a od vtedy už stihol nejaký expert zase zahlasovať za Najlepšieho, ktorý kvoli tomu vedie pred Mesijém, ale tak už sa na to fakt chystám. Fakt. Ale kedy? Voir. (V mojej a Verčinej slešl francaise to znamená "uvidíme". :-P)

A na záver si dáme jeden nehorázne optimistický song s nehorázne optimistickým klipom, ktorý mi vždy zlepší náladu. Prekvapivo - je francúzsky. :-P (Inak, ten spevák vôbec nie je pekný - okej, je škaredý - ale má charizmu. Nie takú ako ja, ale má. :-P)

Toľko vaša dnes extrémne skromná nightmare. Vole.

A na úplný záver ešte jeden malý edit: Pri úprave minulýho článku som ho omylom vrátila medzi rozpísané a tak, keď som ho dala znovu uverejniť, tak mi k nemu napísalo, že prečítané 0 krát. To ak by niekoho zaujímalo, prečo má článok, ktorý ešte nebol prečítaný toľko komentárov..