Motoristické sessions v Hořiciach a Brne

"Prosíme diváky, aby neblili na trať. Děkujeme."

Kedže som nestihla napísať nič o Hořicích a už som frčala do Brna, tak to asi zhrniem všetko do jedného článku a pokúsim sa polku z toho nezabudnúť a ako úvodnú vetu použiť túto nezabudnuteľnú hlášku pána komentátora z Hořic. :-D A vopred upozorňujem, že ten článok je hroooozne dlhý. :-)))

Hořice:

Moja prvá akcia, kde boli veľké motorky. A bolo super. Kubee ma tam zoznámil s hrozne veľa ľuďmi, z ktorých si polku nevybavujem. Ale nech si nikto nemyslí, že je to kvoli chlastu alebo tak nejako - to nie. Ide o to, že Kubee sa tam poznal hádam s každým. A skoro každý tam čítava jeho blog, takže je dosť blbé, že keď ma predstavil prezývkou, tak niektorí ľudia aj vedeli, o koho sa jedná. A to po tých mojich úchylných komentároch nie je zrovna to najlepšie, no.. :-P

Ale pustím sa radšej do samotného priebehu akcie. Po úvodných problémoch s busmi, ktoré nešli ako mali, respektíve niektoré ani ešli vôbec sa mi do Hořic nejako podarilo prepracovať. Tam už ma čakal Kubee, ktorý ma potom zoznámil s Honzem a Ďjukom a ich jazykovou bariérou. (Ono sa to "ďjuk" ževraj má písať s tým "ů", ale to je podľa mňa moc úchylné písmeno. :-D) Potom sme chvíľu kukli tréningy a išlo sa jesť. To zmieňujem preto, že do Hořic sa oplatilo ísť už len kvoli tomu úžasnému, geniálnemu, orgastickému mäsku. Mňam! Potom sme sa trošku poflákali po depe, bola spom zoznámena so skupinkou Broďákov a išlo sa na večeru do (ne)ďalekej krčmy, kde každý pil pivo a iba ja džús, lebo mi pivo nechutí a každého to fascinovalo. To ale znamenalo jediné - musela som dohnať hladinu neskôr, do čoho sme sa pustili hneď po tom, ako sa došlo z krčmy a pokračovali až do svitania. :-P

Proces doháňania a následného udržovania hladiny prebiehal veľmi dobre, bola sranda a dokonca som ani nemrzla od zimy a nemusela som použiť svoje rukavice. :-P Ďjuk sa rozhovoril o svojich jemných úchlykách, ktoré tu zo solidarity nebudem menovať (som dnes nejaká milá.., ale ak by o nich niekto chcel vedieť niečo viac, tak sa pýtajte :-P) a tak. Nakoniec sme si išli ľahnúť tak za svitania a o pár hodiniek (asi dve?) sme už vstávali na ranné warm-upy.

Keďže Hořice nie sú klasický okruh, ale sú okruhom mestsko-prírodným, tak príchod k trati, respektíve k nejakej peknej zatáčke pripomínal vysokohorskú turistiku spojenú s behaním cez zákopy. To znamenalo jediné - nemohla som sa dočkať, kedy si dám to orgastické mäsko a nakoniec sa mi podarilo aj Kubeeho donútiť, aby naň šiel so mnou. :P Potom sme išli do ďalšej vysokohorskej zákruty pozerať preteky. Kubee, Ďjuk a Honze (ktorý vkuse citoval nejakého Huga Toxa, takže viem, že Hugo Tox má v obľube nejakú "velerybí bolest" alebo čo..) mali dokonca aj spešl vlajku pre Anežku, čo má.. ehm, to sa tu nehodí a pre Lukáša Rážka, ktorý skončil na vynikajúcom treťom mieste. Inak, keď ten okruh porovnám s Brnom (o ktorom sa zmienim v druhej časti článku), tak jasne vyhral. Nie je nad to byť hádam ani nie meter od trate a vidieť tie motorky fakt z blízka. V Brne ste na tribúne, trať je od vás niekoľko desiatok metrov - proste sa to nedá ani porovnať.. Po úžasných pretekoch sme sa pomali išli zbaliť, pri čom sme vyhladli a tak sme išli zase jesť. Tentokrát to nebolo ono orgastické mäsko, pretože sme neboli jediní, ktorí ocenili jeho jedinečnosť, úžasnosť a genilánosť a mäsko sa proste minulo. Zato sme zašli do nejakého bufetu blízko pri (už zbalených) stanoch. Tam sa odohralo jedno veľké svinostvo - kým mi s Kubeem sme si kúpili rezance s mäsom za hriešnych 65 korún za porciu, Ďjuk s Honzem dostali obrovské hot-dogy za 10 korún a celé kurča za pajdu! (Tie kurčatá tam ostali preto, lebo ich očividne zabudli dávať k tým rezancom, ako pôvodne písali..) Ale tak z kurčaťa sa ušlo aj mne, takže neprotestujem.. ;-)

Francúzi v Hořiciach. Jeden z nich je aj neskôr spomínaný "Gule"! :-P

No a samozrejme musím sa zmieniť aj o mojom sociálnom výskume používania slova "vole", respektíve slovného spojenia "ty vole", čo si ja veľmi všímam. Sranda je, že niektorí ľudia stále tvrdili, že to "vole" nepoužívajú, ale pri tom to používali, ale si to neuvedomovali. :-D A ešte som zistila, že častosť používania onoho slova (slovného spojenia) je priamo úmerná s množstvom vypitého alkoholu. A ešte celkom sranda bola, že s Kubeem sa po dvoch nociach v Hořicích nedalo poriadne porozprávať, lebo do každej vety pchal to "ty vole" - no hrozné. :-D A navyše som ešte bola zdrbaná za to, že ja moje "vole" používam pri nesprávnych príležitostiach a hrozne ho zdôrazňujem, ts! Ale ako Slovenka si to môžem dovoliť, ha! :-P

Potom sme sa už pomaly vydali Kubeeho Escortom, ktorému noc predtým stihol nejaký na mol ožratý vášnivý motorista zrušiť predný blinker, keď sa preháňal pomedzi stany. (Teda ešte predtým, ako nenávratne zapadol na poli. :-P) A na úplný záver ešte musím zmieniť úžasného nemeckého komentátora Thomasa. Nemčina je tak hrozná, až je úchlyná. :-P Ale tak je pravda, že pre mňa je úchylné pomaly všetko.. A ešte musím zmieniť nemeckého jazdca s menom Udo. Ako.. čo to je za rodičov, keď nazvú svojho syna Udo!? Fuj.. On bol asi nechcený, alebo čo..

A na záver rozprávanie z Hořic zakončím bezvýznamným, ale jemne francúzskym príbehom o francúzskom pretekárovi. Ono, v noci sme sa z neznámeho dôvodu rozhodli ísť pozrieť na časy a štartovky a bol tam nejaký Francúz s dlhým menom. A bola tam hrozná tma, takže sa to veľmi zle čítalo. A tak som ho začala volať "Gule". :-D Ale ako nie z ničoho nič, ono v tom mene tie písmená boli, fakt! A nakoniec som zistila, že sa volal Vincent Guillerhin. (To som skopírovala od Kubeeho z blogu, ja by som to napísať nevedela. A myslím, že aj on to od niekaľ skopíroval, lebo to je zase jedno z nenapísateľných francúzskych mien :-)) No ale uznajte - nie je Gule lepšie a najmä zapamätateľnejšie? :-P (Vidíte to dlhé slovo? Inteligentné, že? :-P)

Brno:

V Brne som sa prvýkrát ocitla na normálnom, regulérnom, uzavretom okruhu. Konal sa tam Alpe Adria Cup a majstrovstvá Česka, Slovenska, Rakúska a možno aj nejakej inej krajiny. A ja som to poväčšine odsledovala z komentátorskej veže, takže som sa cítila ako VIP. :-P Ale nepredbiehajme..

Cesta do Brna prebehla prekvapivo bez problémov. Po (teraz už môžem povedať) maximálne úspešnom zložení skúšky z európskych dejín (gratulácie príjmam v komentároch - v pohode sa rozpíšte. :-P), následnom pohodlnom stihnutí vlaku a vystúpení mi Kubee volá, že za 10 minút tam bude a vezme ma na okruh autom. Po cca trištvrte hodine sa Kubee skutočne dostavil, nastavili sme GPSku a išlo sa. A potom začala jedna z top častí môjho brnenského výletu. Samozrejme nás totiž teta navigovala úplne blbo a tak sme to s Kubeem vyriešili originálne - našli sme hádam jedinú cestu, ktorá vyzerala, že skutočne niekam vedie, Kubee roztúroval svoj Ford Escort WRC špeciál, ja som zapojila svoje navigátorské schopnosti (Nekecám, na facebooku mi vyšlo, že som navigátor Mikka Hirvonena Jarmo Lehtinen! :-D A potom som to v Brne každému s pýchou rozprávala.. :-P) a vyrazili sme na našu vyše 20 kilometrovú RZ-tu. Kubee sa s tým nesral a kedže to bola cesta, na ktorej bolo od pohľadu vidieť, že tadiaľ prejde tak cca 1 auto denne, tak naozaj dával po celej šírke trati. Samozrejme, toto by si iste nedovolil, kebyže sa nemôže spoľahnúť na mňa Jarma Lehtinena v ženskej podobe! :-D Najviac hrdá som na svoje pokyny "rovno", prípade "a teraz.. tam!". :-P Potom sme sa nejako dostali na nejakú normálnu komunikáciu s autami a už sme rally dávať nemohli. :( Ale myslím, že kebyže s Kubeem a s jeho Escortom WRC špeciálom ideme nejakú normálnu rally, tak by sa všetci posrali a prehrali! Ou jééé!!!

Potom sme konečne dorazili na miesto, ja som si odložila môj drahocenný notebook k Michalovi Práškovi so stanu (díky za to!), trošku sme sa porozhliadali po okolí (na "okolí" sa mi najviac páči záchody, lebo tam visel pekný plagát Sylvaina Guintoliho, (no, čo k tomu povedať.. asi jediné.. už tam nevisí. :-P) postavili stan a išili kuknúť na minibiky, kde sme prekvapivo natrafili na Zvíře. Potom sme sa najedli a išlo sa preparkovať auto, čoho som sa - nadšená po super RZ-te - ujala ja. Kubee s Ďjukom sa na mne a na mojich schopnostiach hrozne smiali (nechápem prečo, však mám vodičák), ale čo ja za to môžem, že Kubee zaparkoval to auto príliš blízko k múriku a spiatočka akosi nevydala? Ale tak aspoň tam po mne ostane navždy pamiatka. :-P (Potom som to auto ešte aj preparkovávala, všetko bez problémov, tak nechápem, prečo sa každý tak bál.) Potom ma ešte na skútri povozil Michal a bolo to úplne super! Po tomto som mu tam musela fandiť už úplne najviac, no nie? :-D

Blížil sa večer a tak sa pomaly vyťahovali nápoje. Niečo sa popilo, potom sme sa presunuli na neďaleké hojdačky a šmykľavky, kde sa pokračovalo. Bolo super, bola sranda, nakoniec sme sa pofotili zo sekuriťákom, ktorý ani neviem ako sa tam ocitol, ale hrozné je to, že na fotke s bleskom (ono to v tej tme inak nešlo) je všade vidieť len tú reflexnú vestu, no. :-D Ale tak aspoň sú tie fotky vtipné. Dobrá je ešte napríklad fotka Ďjukovho tigríka, ale to tu nebudem rozmazávať, no.. :-P Posedenie ale bolo predčasne prerušené (zrejme) otcom istej Anežky, ktorá ževraj kvoli nám nemohla spať a jej otec to očividne neuniesol a začal nám nadávať a vyháňať nás . Myslím, že kebyže to povie normálne a slušne, tak by sa to v pohode vyriešilo, ale takto to iba zbytočne všetkých nasralo..

Medzitým sa ale odohrala jedna naozaj vtipná scénka, ktorá ma neuveriteľlne pobavila a ktorá priam akoby vystrihnutá z National Geographic dokumentu. Modelová situácia: Lopta, nadsamec - nazvime ho napríklad.. hmmmmm.. Karel a kŕdeľ slečien. Promiskuidný nadsamec potešený záujmom mladých samíc predvádza svoje loptové umenie, ktorým sa snaží zaujac mladé samice. Tie ho so záujmom sledujú a očividne im imponuje. Mladé páreniachtivé samice sú ubernadsamcom očarené a snažia sa ho očariť tiež, pričom každá sa snaží využiť všetkých možných zbraní. A tak, milé deti, nastáva situácia, že vonku je zima jak v Rusku, ale mladé samice behajú v trišku na ramienkach, smejú sa a snažia sa zapojiť do erotickej hry s loptou. Ktorá šťastná mladá samica nakoniec získa nadsamca na párenie? Odpoveď  na túto zásadnú otázku sa bohužiaľ nedozvedáme, lebo nadsamec a samice majú večierku a musia ísť spať..

O niečo neskôr sme išli spať aj my. Ráno, keď som sa zobudila, bol už Kubee na komentátorskej veži, kde pomáha a občasne niečo okomentuje, pri čom má vždy hroznú trému a hrozí sa toho. :-P Neskôr som tam s ním a pánom komentátorom bola aj ja (zaujímavé, že jedným vchodom vás tam nepustia, lebo na to nemáte tú správnu vstupenku a ten druhý vchod nikto nekontroluje :-P) a bolo to fakt super miesto - cieľ ako na dlani, vedľa štyri obrazovky so závodom a livetimingom. (Neskôr sme tam cez pauzu pozerali chvíľu F1 a práve to Kovalainen (prekvapivo) niekde napral..) Potom sme sa išli najesť a pri stánkoch sme stretli Verču a tak sme mali krátku schôdzku prvého cirkevného koncilu. :-P Keď som Verču stretla druhý krát, začala mi vyčítať, že som fandila Lukymu Šemberovi a on preto spadol. Môžem byť rada, že som ju nestretla ešte tretí krát, lebo v závode po tom našom druhoms tretnutí pre zmenu spadol Šembera Michal. :-P  No, vlastne z ľudí, ktorým som fandila došiel do cieľa iba Michal Prášek (to preto, lebo ma vozil na skútri a tým pádom je voši mojim fandiacim vlnám imúnny, ha! :-P)  a to sa mu ku kmoncu na cieľovej rovinke podarilo geniálnym spôsobom obehnúť nejakého jazdca. Nj, ja viem, prečo mu fandím.:-)  Inak, na veži som aj tipovala na poslednú chvíľu do Kubeeho tipovačky a tí "moji" mali celkom peknú úmertnosť. Akdo cieľa došla polovica, tak aj to je veľa.. Celkovo začínam prehodnocovať svoje fandenie. Každý, komu fandím sa prinajlepšom zdrbe. Fakt. A tí, ktorým fandím najviac sa pre istotu dolámu. Jedinú výnimku tovrí Casey Stoner, ale ten je tiež imúnny vďaka svojim uškám. Takže od teraz idem fandiť Rossimu a spol., ha! :-D

 Závody boli fajn, niečo z toho som dosledovala z komentátorskej veže, niečo z takej veľkej peknej terasy kúsok vedľa a niečo s Ďjukom z neďalekej trinúny. Kedže som ale nemala štartovky, moc som nevedela kto je kto. To ale nevadilo, ten zvuk bol úžasný. :-) Ale zase oproti Hořiciam chýbala tá blízkosť trate.. A samozrejme - chýbalo Mäsko.. Inak, celkom sranda bola, že som tam asi trikrát videla toho Abáju. Čo by za to niektorí dali, že? :-D

Pred štartom v Brne. Myslím, že sú to 125ky, ale nie som si istá..

Po pretekoch sme sa pomaly začali baliť a dumali nad tým, ako sa dostanem domov. Nakoniec sme teda v Kubeeho Escorte WRC zamierili do Brna na vlak. Jeden nám tesne ušiel a ďalší mi išiel až niečo po deviatej, tak sme sa tam flákali vo Vaňkovke, jedli niečo z nejakej miestnej pekárne, ktorá tam bola otvorená hádam jediná a ja som nadávala na Brno. Ono, Brno ma totiž neznáša a tak aj ja začnem neznášať Brno! Najprv tam mali asi pacto obchádziek, takže kým sa tam niedke človek dostal tak.. tak aj zmeškal vlak. Potom tam mali takmer všetky obchody s jedlom zavreté a keď som si robila srandu, že v blbom Brne nefungujú hádam ani eskalátory, tak hádajte, čo oni? Správne, nefungovali! A úplny hnus záchody. Ako nemyslím, že by vyzerali nejako hnusne, ale ja prostne neznášam, keď sú niekde kabínky a v nich nič - proste toaletný paper, obaly na vložky, všetko vonku. A tá hajzelbaba na vás čumí, že čo a koľko si toho beriete. Trošku mi to pripomína návštevu doktora (najlepšie gynekologičky), kt. sa vás pýta pred x ďalšími ľuďmi, že čo vám je, prípadne všeobecne obľúbenú poslednú menštruáciu. Ako dobre, nie je to to isté, ale chcem tým povedať, že je mi to nanajvyš nepríjemné.. A navyše im netiekla teplá voda! ..Takže nakoniec najlepšou vecou na Brne je asi to, že sme tam stretli dukaťáka Stargatera. Chápete, v na okruhu, kde večer teda zas až tak moc ľudí nebolo ho nestretnete, ale v Brne v meste áno. Ach, tie náhody..

Potom ale nastal útrpný návrat domov. Útrpný preto, lebo sa nakoniec ukázalo, že z vlaku, ktorý mal ísť do Žiliny bez prestupu sa vykľulo, že bez prestupu bol iba jeden jediný lôžkový vozeň, takže som trčala hodinu a pol v noci v Bohumíne na stanici. Samozrejme vonku, kde bola zima, lebo vo vnútri boli miestni bezdomovci a ožrani. Teda, videla som dvoch spiacich, ale podľa nechutného, nevydržateľného zápachu ich tam zrejme bolo viac. A čo je najhoršie, nedalo sa tam ísť ani na blbý záchod, lebo ten bol otvorený iba do šiestej. Celkovo nechápem logiku otváracích hodín na verejných záchodoch. A to zvlášť na vlakových alebo autobusových staniciach. To ako človek, čo tam príjde po šiestej nepotrebuje ísť na záchod, alebo čo?! Fakt nechápem.. A vo vlaku sa na záchod ísť nedá, lebo sa tam predsa nebudem ťahať s vecami a navyše, keď som to na posledy skúšala, tak to tým vlakom tak hádzalo, že som sa bála, že tam niekde vyletím do uličky s holým zadkom..
Medzitým mi ešte volala mamina, že by sa mi teoreticky mohlo podariť stihnúť nočný bus, ktorý ide 3:20. Príchod vlaku do Žiliny bol 3:19 a ten samozrejme meškal, tak som sa na neďalekú zástávku ani nepokúšala bežať.. Nuž a tak som si išla s pacto kilami peši domov, keď už som fakt nevládala, tak som si zničene sadla na lavičku, pozrela na osvetlený bilbord, odkiaľ sa na mňa škeril ten najväčší, najlepší a najstarší Slovák Ján Slota so svojim kandidátom do Europarlamentu Čečotom (to je ten, čo naspieval tú nechutnú pesničku, ktorú by hádam nepočúvala ani moja babka) a tak som sa radšej znechutená, s vidinou záchodu, pobrala domov. Počas ma zastihol východ Slnka, ktorý by ma za normálnych okolností iste potešil, ale tentokrát nevydalo. Nuž a tak som si líhala do postele už za svetla - to je tak, keď sa domov dohrabete o cca pol piatej. A potom druhý deň, keď som vstala som navyše zistila, že som si vo vlaku priľahla chudáka Sylvaina..

btw: Fotiek motoriek moc nemám, lebo ono sa to s tým mojim foťákom moc fotiť nedá. Mám asi 20 fotiek prázdnych tratí bez motoriek (pripomína mi to tú slávnu fotku Mr Háberta..), ale motoriek teda moc nie je. To je tak, keď vy fotíte motorku a kým to ten foťák zabere, tak motorka je o dve zákruty ďalej, gŕŕŕŕ..

Inak ešte na záver - je celkom sranda, ako si pomaly každý myslí, že chodím s Kubeem. :-D Teda, v Hořiciach si to úplne každý nemyslel, ale v Brne už hej. (Ono to možno bude preto, lebo spolu spíme v stane, ale tak zase to nemôže každýn vedieť, nie? Či?) Najprv som nevedela, ako na to zareagovať, ale potom mi to už prišlo celkom vtipné. A stále dúfam, že za Kubeem príjde niekto "od fachu" a dá mu lístok na motoGP so slovami, "pozvi tú svoju úžasnú priateľku". :-D
Ale ako aj tak stále nechápem prečo. To sa spolu nemôžu niekde objaviť dvaja ľudia opačného pohlavia bez toho, aby spolu nevyhnutne niečo mali?

Vole.