Trošku faktov

Po tom, čo som dnes upratovala svoj priečinok s fotkami pánov z Noir Désir, napadlo ma, že napíšem menší faktografický článok. Nech vás (a vlastne aj seba) trochu vzdelám, milé deti.

Noir Désir: Denis Barthe, Serge Teyssot-Gay, Fréderic Vidalenca, Bertrand Cantat.
 

Verte tomu alebo nie, Noir Désir (čo je najlepšia skupina vo Francúzsku a na svete, milé deti) vznikli v roku 1985, čo znamená, že ich členovia sú teraz priam nechutne starí. (A to ani nehovorím o tom, že ich spevák a gitarista spolu hrali už od 1980-teho!) To ale nevadí, ich hudba je stále výborná a na starších fotkách ich spevák a občasný gitarista, ktorý popri tom hrá na takej tej malej harmonike - Bertrand Cantat, vyzerá keď už nie dobre, tak aspoň nehorázne charizmaticky. (A niekde je dokonca aj pekný! Keď mu teda neraší tá vec na brade..) Bertrand je inak aj ten, čo v drvivej väčšine píše texty, ktoré sú vynikajúce, plné metafor, hrer so slovíčkami a rôznych obrazov, z ktorých je pre mňa polovica nepochopiteľná, lebo je to väčšinou francúzsky. Ale vzhľadom na to že to, čo je zrozumiteľné je väčšinou výborné, to že nerozumiem, veľmi ľutujem.. Okrem toho do skupiny patrí aj gitarista Serge Teyssot-Gay, ktorý okrem Noir Désir spolupracuje aj na rôznych iných projektoch. Ďalej je tu bubeník Denis Barthe, ktorý vyzeral ako starý a tlstý už v 1985-tom. Ale je srandovný. :-) Posledným členom, je basgitarista Jean-Paul Roy (milujem Francúzov, ktorí majú v mene to "Jean" a niečo k tomu. A že je takých veľa..), ktorý v roku 1996 nahradil Fréderica Vidalenca. (To je ten, čo sa podobá na Admira Vladaviča. Ak náhodou neviete, kto je Admir Vladavič, tak sa môžete hanbiť. Ale ja bude dobrá a prezradím vám to - je to jeden z najeplších futbalostov, akí kedy hrali v MŠK Žilina a pred pár dňami prestúpil do Red Bullu Salzburg, tak držím smútok.. :-/)

Teraz k albumom. Prvý oficiálny štúdiový album vydali v roku 1987 (To som stále ešte nežila. Hrozné!) a mal nejaký dlhý nevysloviteľný francúzsky názov. To s tým názvom platí aj pre druhý a tretí album. (Ak by ste chceli tak prvý: "Où veux-tu qu'je r'garde"- na to sa nachádza ich prvý, nehorázne úchylný hit "Toujours etre ailleur"v štýle new wave, ktorá v tom roku bola zrejme naozaj "new".

Druhý - "Veuillez rendre l'ame (à qui elle appartient)" - čo mi pripadá pomaly ako súvetie. Na tomto albume je napríklad ich druhý veľký hit, s ktorým definitívne prerazili - "Aux sombres hèros de l'amer", aj keď podľa mňa sú tam aj lepšie veci, ako napríklad "Les écorchés". Tretí album - "Du ciment sous les plaines" - na ňom sa nachádza hrozne veľa dobrých vecí, ako napríklad "Si rien ne bouge", "The holy economic war" alebo moja obľúbená "En route pour la joie".)
 

Pomaly sa dostávame k štvrtému albumu s názvom "Tostaky", ktorý vyšiel v roku 1992. A aký je najväčší a najúžasnejší hit z albumu Tostaky? Správne, milé deti, je to "Tostaky"! Okrem toho sú na tomto albume ale aj ďalšie geniálne veci, ako napríklad "Marlene" alebo ranná popiatková klasika "Sober song". V roku 1994 nasleduje albumu "Dies Irae"(v preklade "dni hnevu" - ha, to si ešte pamätám zo slovenčiny!), na ktorom sa nachádzajú tie najlepšie živé vystúpenia. (S týmto musím na 100% súhlasiť, lebo v mojej mp3-ke sú všetky live veci buď z tohto albumu, alebo z legendárneho koncertu v Lyone z roku 1993.) V roku 1996 je tu ďalší "klasický" album so zvláštnym názvom "666.667 Club", kde sa nachádza opäť hrozne veľa dobrých vecí, z ktorých treba spomenúť určite ironickú a asi najznámejšiu "L'homme pressé"(viac o tejto pesničke tu + je tam aj do angličtiny preložený text), "Un jour en France" (o tej pre zmenu tu), ktorej text odráža politickú situáciu v tedajšom Francúzsku a ďalej aj pomalú "A ton étoile".
 

"Tostaky" - jedno z najlepších live prevedení - koncert v Lyone v roku 1993, ktorý je taký
dobrý, že som si ho až musela stiahnuť.

"Des Visages Des Figures" live at l'Agora d'Evry 2002 - jedna z najúžasnejších vecí, akú som kedy počula.
(Na youtube očividne nastalo veľké mazanie, ešte že máme dailymotion!)

V roku 1997 vydávajú - "One trip one noise" - album plný remixov, na ktorých sa podieľali prevažne mladí francúzski umelci. Medzi moje obľúbené patria "Tostaky (Telepopmusik mix)","Fin de siècle (Andrej mix)"a najmä nádherná, ešte pomalšia verzia "A ton étoile" od známeho skladateľa Yanna Tiersena. V roku 2000 je tu veľká kompilácia "En route pour la joie", ktorá obsahuje 3 CD a sú tam staré dobré (poväčšine už spomenuté) veci + nejaké tie novinky. V roku 2001 vydávajú dosť odvážny album "Des visages des fugures", ktorý je narozdiel od ich obvyklej tvorby skôr pomalší. Album, na ktorom sa nachádzajú úžasné veci ako napríklad "Le grand incendie", rovnomenná "Des visages des figures"a "L'envers a l'endroit"je však veľmi úspešný, lebo je proste úžasný. Osobitne musím spomenúť song "Le vent nous portera", ktorý dokonca vyhral aj cenu za videoklip a na youtube mi už druhý deň píše, že "video is not available in  your country", čo pokladám za nehoráznu nehoráznosť. Ale tak našťastie je tu skladisko všetkého ilegálneho - dailymotion.com. :-) (Mimochodom, všetky tieto spomenuté veci sú vynikajúce, ale ich live verzie sú najmenej tisíckrát lepšie, ak je to vôbec možné.. :-))

V roku 2003 sa Bertrand a jeho priateľka - francúzska herečka Marie Trintignant ožrali niekde na hoteli vo Vilňuse (to je v Litve, milé deti..), pohádali sa kvoli jej nevere, začali sa mlátiť, Bertrand ju nejako šlahol o radiator a ona zomrela. Je okolo toho hrozne veľa zaručene pravidvých príbehov, ale tak kto vie, aká je pravda. Faktom je, že milý Bertrand dostal 8 rokov za zabitie a v roku 2007 bol prepustený na podmienku, ku ktorej sa vzťahuje napríklad aj to, že dva roky nesmie verejne vystupovať a nesmie v prípadných interviews, alebo vo svojich textoch spomínať onú vraždu. (A aké z toho plynie ponaučenie? Pokiaľ robíte dobrú hudbu, tak láskavo nevraždite, lebo ju nebudete na čas môcť robiť.)

"Sober song" - live at Paris, 1993.

"A ton étoile" - Bertrand Cantat a Yann Tiersen.

V roku 2005 aj naprek tomu, že Bertrand trčí vo väzení vydáva dve nové veci a to "Noir Désir en public" - čo je album, na ktorom začali pracovať pred tým, ako Bertranda napadlo mlátiť svoju priateľku a obsahuje všetko dôležité a podstatné z ich posledného turné. Druhou vecou je DVD "Noir Désir en images", kde sú rôzne veci z koncertov a nejaké spešl komentáre k tomu. Torrenty na tieto dve veci sú mŕtve a na rapide to nájsť nemôžem, takže je to pre mňa viac menej nezohnateľné. A to som už masívne pátrala ako taký Colombo skrížený s tou ženou z "To je vražda, nachcala" a Herculom. (Myslím Poirota, aby bolo jasné.) :-/

V roku 2008 nahrali dva nové songy ("Gagnants/Perdants" a "Les temps des cerises") - o čom som písala tu,  ktoré sa dali zadarmo stiahnuť z ich vynovených oficiálok, ktoré sú "en francais" only, takže človek tam aj tak nič nezistí. (Lebo prekladať sa mi to moc nechce.) Okrem toho ich gitarista povedal, že budú vydávať nový album, ale akosi sa už zabudol zmieniť o tom, či to bude s Bertrandom alebo nie. Ale tak hádam jo; ževraj sa dokonca aj chystajú objaviť na nejakom festivale, ale tak kto vie, či sú chýry pravdivé.. (Ale tak zase - kebyže končia, tak by nerobili nové oficiálky, nie?)

Toľko malá historická exurzia. :-)

Inak, dúfam, že z youtube nezmažú aj ten zbytok, lebo to by ma asi porazilo.. Ale aj tak, kto to keby videl, aby sa Francúzi starali o mazanie videí na youtube? Však tam sa vždy mazalo všetko, okrem francúzskych videí. Kam to ten svet speje.. (Rečnícka otázka, na ktorú je jednoduchá odpoveď; na dailymotion.com. ;-))