Toho Loeba som si proste nemohla odpustiť..
Nieže by som mala nejakú extra náladu na písanie, ale niekedy už o brnenských zážitkoch napísať musím. A keďže viem, že nikomu sa nikdy nechce moje siahodlhé texty čítať (lebo sú dlhé, čo je logické, ale ja to tu pre istotu napíšem), tak sa pokúsim o niečo relatívne kratšie. Keď sa nad tým zamyslím, tak ono je to vlastne jedno - tí čo tam boli vedia a nemusia čítať a tí, čo tam neboli naslednujúci text zrejme moc nepochopia. Teraz by sa hodila otázka, že prečo som sa o tom teda rozhodla písať a prečo vlastne pred samotným článkom o brnenských superbikoch píšem do úvodu túto siahodlhú úvahu, vďaka ktorej bude ten text dlhý jak prasa, že? Ale mám odpoveď! Odpoveďou tentokrát nebude všeobsiahle "Loeb", na čo sa pripravte, ak sa do tohto textu rozhodnete začítať ale to, že si skromne myslím, že by bola veľká škoda, ak by sa zážitky so Sylvainom, Loebom a Régisom nenachádzali na nete. (Inak, mám taký dojem, že píšem čiarky tak blbo, že z toho Štúr roluje v hrobe rýchlejšie ako Loeb na gréckej rally.) Loeb.
Hospotability DFX Corce Ducati. S Régisom..
Pokúsim sa teda začať niečím, čo má dej a dáva to zmysel. Takže: Vo štvrtok som sa mala dostaviť do Ostravy (Baňyk pyčo!), kde ma mala naložiť seňorita a mali sme vyraziť do Brna. Problém bol ale v tom, že v stredu sa nečakane konalo úžasné Powerpuff girls and Tomáš reunion, kde som pôvodne plánovala nič nepiť a ostať tak do ôsmej, pol deviatej. Plány sa ale zmenili, lebo bolo naozaj výborne. To znamenalo, že som bola nevyspatá, ráno som sa takmer nestihla pobaliť a takmer som nestihla bus, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a do Ostravy som došla. A následne aj so seňoritou do Brna, kde sme asi dve hodiny trčali v aute, lebo sme čakali na Veru, ktorá sa rozhodla maskovať a dobre, že nemala na sebe aj falošnú bradu. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo, my sme sa ubytovali a vyrazili na autogramiádu jazdcov, kde by sme sa bez Very nedostali, lebo ja som doteraz nepochopila, ako funguje brnenská doprava. Na autogramiáde sme stretli nejaké slečny a keďže mám mizernú pamäť na tváre (čo je môj veľký problém, lebo si potom ľudia myslia, že ich naschvál nezdravím. Ale ako ich môžem pozdraviť, keď ani neviem, že sú to oni?), tak si pamätám iba nejaké kozy. Na autogramiáde sme boli hladné, tak sme si so seňoritou išli kúpiť mäso a zrovna, keď bolo hotové, tak začala autogramiáda, z ktorej sme tým pádom mali úplné hovno, lebo sme jedli to mäso. Ale neľutujem to. :-) Okrem toho mám podozrenie, že nám ho hrozne závidel Shinya Nakano, lebo a stále pozeral našim smerom. Asi bol , chudák, hladný.. Ku koncu autogramiády sme stihli dojesť, prísť ku davu a hneď si vedľa nás zlomil nejaký chlapík ruku, upadol do šoku a začal sa triasť. Takže som skoro upladla do šoku aj ja a veľa nechýbalo a zložila by som sa k nemu. Milé. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo, my sme našli Veru, ktorá nám vybavila rodinné fotky s nejakými fajn českými jazdcami (jeden z nich na každej fotke vyzerá divne, ale v skutočnosti je pekný) + ma odfotila s milým Shinyom (ach, zlatý to chlap..) a Kubom Smržom, čo je síce tiež český jazdec, ale taký známejší, takže viem priradiť tvár k menu.
Večer sme išli so seňoritou chlastať so Stargaterom a pár ostatnými pánmi od nich z fanklubu. Samotná cesta do mesta nám trvala vyše troch hodín, lebo nám najskôr stohlo vyraziť poistky, ktoré nešlo nahodiť (čo nám Stargater nechcel veriť a myslel si, že si vymýšlame výhovorku, prečo sme došli tak neskoro. A ja sa mu vlastne ani nedivím..), potom keď sme už konečne vyrazili, tak nás chytil nejaký monzún, takže sme tam kdesi trčali asi trištvrte hodinu pod nejakou strechou a potom, keď prestalo pršať, tak pre zmenu asi pol hodinu nešiel žiadny bus.. Nakoniec sme ale do mesta došli a bolo fakt dobre. Škoda, že sme museli ďalšie ráno skoro vstávať a seňorita šoférovať - inak sme mohli ešte zájsť na vínko ku skutočnému odborníkovi..
Kamión od tých najkrajších motoriek.
V piatok sa išlo na okruh. (A taktiež sa skoro vstávalo, čo už len vzhľadom na to, že sme došli za svitania, bolo dosť nemilé..) Na okruhu bolo fajne, ale plno. (Vstup bol zadarmo, takže sa tam nahrnuli aj ľudia, ktorí v živote o superbikoch nepočuli.. Väčšinu času sme strávili v paddocku, kde sme ohovárali Spiesa - alebo Hematoma (po anglicky " the tjumr" a teraz nemyslím toho hnusného fľakatého bezsrstého psa, čo tam stále chodil okolo nás) a Fabrizia, lebo sa tvárili obaja ako veľkí ubernadsamci. Trápne. Haga sa pre zmenu tváril, že tam nebol. Kiyo sa pre zmenu tváril ako týranie dieťa. Jonathan Rea zase stále chodil okolo, Sykes tiež. Okrem toho sme objavili aj parkovacie miesto Sylvaina Guintoliho, ktorý tam bol v prevleku. Najčastejšie za nemeckého fotografa Güntera, ale cez víkend už svoje prestrojenia rozšíril na kuchárov, iného fotografa, osu, kuchára a chlapa s vrtulníkom. To je ale len to, čím sme si isté. (Osobne ho upodozrievam z toho, že v paddocku vlastne okrem neho nikto nebol a on vytváral ilúziu davu.) Okrem toho sme nezdielali Verine nadšenie z toho, že okolo nás na skútri prefrčal Hematom, lebo nám bolo zle a viac ako Hematómy a podobné veci nás zaujímalo, či je voľno na Sylvainovej bedni (tá bedňa pri boxoch Kuby Smrža) a môžeme si sadnúť. Ono sa tam sedelo veľmi dobre a tak to nakoniec dopadlo, že väčšinu víkendu sme vlastne strávili tam a tým pádom si o nás asi každý myslel, že sme hrozné fanynky. (Hlavne, keď som raz mala požičanú Stargaterovú de luxe V.I.P. "Kuba Smrž" mikinu. :-D) No a taktiež sme čakali, kým sa k nám dostane paštéka z auta a potom sme hľadali miesto, kde ju môžeme zjesť tak, aby každý nevidel, že ako posledné socky vyžierame paštéku s rožkami. Miesto sme nakoniec našli, ale potom prišla malá Verča a chcela nás pri tom fotiť. Ts! Našťastie potom musela odbehnúť za nejakou fanynkou z toho ich jelou.. (To je skupina fanyniek Rossiho, ktoré by neváhali kúpiť si za nekresťanskú sumu parfém s "vôňou" Rossiho po troch dňoch v posilňovni a po dvoch závodoch a hrdo to nosiť do spoločnosti.) No a ešte musím povedať, že sme potom sedeli pri nejakých autách a vkuse tam behali nejakí teplí Taliani a potom sa na mňa díval nejaký úchyl z Kliniky Mobile. Ble. Ale tak stretli sme aj hrozne milého fotografa, ktorého sme potom videli, ako sa fotí s Hopperom.
V sobotu to už bolo platené. A tak som vytvorila neuveriteľné spoločenské faux pas tým, že som si na intrákoch, kde sme boli ubytované, zabudla lístok. Divím sa, že ma seňorita nezabila, ale zase na druhej strane nebyť toho, tak by sme sa po ceste nikdy nehrali na Loeba a nekľučkovali pomedzi kužely. Okrem toho - v ten deň sme zistili, že Sylvain spáva v tej bedni pri boxoch Kubu Smrža (klopal, lebo sa chcel dostať von, chudák.. Sylvain, nie Kuba.) a taktiež v sobotu vznikla priam už legendárna hláška "Kto? Loeb." a odvtedy bolo "Loeb" odpoveďou na všetko. A stretli sme Kubeho, ktorý sa tváril ako veľký komentátor a pri tom vlastne do mikrofónu nič nepovedal. (Ten mi inak prezradil, že kto všetko to tu číta. Sodoma, aj s Gomorou. Hlavne keď si spomeniem na ten článok o porne. Ako - bol vysoko edukatívny, ale aj tak. *Zdravím, btw*) S Kubem sme potom boli jesť pri minibikoch a tam nás neustále napádal agresívny Sylvain v prevleku. Hajzel jeden. Tiež sme boli kuknúť na Céčko, čo je asi nejaká super spešl tribúna. Bolo tam celkom fajn a videli sme zopár divných ľudí. A kvalifikáciu. (To len tak mimochodom.)
A konečne nejaká fotka nejakej motorky. Každý by si tu dal nejakého Hematoma, alebo niekoho podobného,
kto to tam je na tých najvyšších miestach, ale ja si tu dám Rolanda Roescha, alebo ako sa to vlastne volá!
Je to tam síce najväčší loser, ale keď videl, že ho fotíme tak pre nás spravil wheelie, ktoré by sa
mi možno aj podarilo lepšie zachytiť, kebyže nemám taký debilný foťák.
V nedelu sme vkuse chodili z jednej tribúny na druhú a pomedzi to ešte do paddocku (na Sylvainovu bedňu) a hrozne z toho boleli nohy. Videli sme aj nejaké závody, z ktorých jeden vyhral Max Biaggi, ktorému som proste musela začať fandiť. (Ešte asi týždeň po superbikoch som si vkuse v hlave spievala tú pesničku "Olé, olé, olé, Biaaaggiiii, Biaaaaaaaaggiiiiiii".) Jo a fandila som aj Šejkímu Byrnovi, lebo bol milý. A vlastne aj Hopperovi. A trochu aj Leonovi Haslamovi a jeho tepichu. V závodoch bolo celkom vtipné to, ako Fabrizio sejmul Hematoma. Inak, v závodoch sa vyskytoval aj Loeb, ktorý po tom, ako si uvedomil, že im dáva kolo po cca dvoch minútach závodu radšej znechutene odišiel. Okrem toho sa Loeb stále vyskytoval aj na WRC, kde sa vyskytovala aj priateľka Régisovho náhradníka číslo jeden (druhý, čo tam jazdil u neho v tíme bol Fonsi Nieto, ktorý sa tváril ako najväčší kanec a mal divne vyčesané vlasy - fuj) Lorenza Lanziho (ten tam v skutočnosti ale nebol a za tým si stojím!), Lanza, ktorá tam zavadzala.
Okrem toho sa v paddocku odohrávala neoficiálna súťaž o najlepšiu plešku (nebol tam Régis Laconi - ak by tam bol, tak by sa samozrejme žiadna súťaž nekonala, lebo on by nemal súpera) a musím povedať, že tam boli veľmi kvalitní kandidáti. Ono, keď tú plešku niekto nosí s hrdosťou a nie je to zrovna nejaký nacek, tak to vypadá dosť dobre. (Taliani s pleškou napríklad vyzerajú celkom dobre. Teda určite lepšie ako Taliani s vlasmi, lebo tí si do toho vždy dajú dve kilá gelu, čo neznášam.)
Taktiež sme aj gratulovali Kubemu k meninám a ten z toho bol hrozne dojatý. Bodaj by nebol, také krásne dary dostal! Najmä tú edukatívnu, xenofóbne bariéry rúcajúcu knihu s romatickým názvom "Svěď mě za úsvitu". (Prípadné pravopisné chyby v názve knihy ospravedlňte, češtinu nikdy nepochopím a úprimne - stačí mi že rozumiem.)
Okrem toho ešte musím spomenúť tie noviny, čo tam rozdávali zadarmo. Píšu tam o brnenských superbikoch a ako fotku k článku tam dajú chudáka Régisa k tomu podzext, v ktorom bolo niečo typu "Radost. Kto se bude z vítězství radovat tentokrát?" (Opäť, sorry za chyby.). Ako, autora článku by som nechala pobodať Sylvainom a potom ho ubila na smrť de Punietovými barličkami. A medzitým nech ho znásilňuje celá LCR Honda na čele s Mr Testosterónom, ktorý mimochodom na superbikoch tiež bol a ževraj pretiahol takmer celý paddock!
"Kto? Loeb."
No a aby som to nejako ukončila, tak len asi toľko, že po ceste domov sme obiehali nejakého Karola Wojtylu, ktorý aj tak "beztak tam má hovno". Úžasná to veta. A ďakujem seňorite a Vere za milú a príjemnú spoločnosť na intrákoch + seňorite aj za odvoz a dovoz do Ostravy (Baňyk pyčo!). A vlastne aj všetkm ostatným (malá Verča, Kubee, Stargater,SAdëë, Pity, ktorý nám vybavil ubytovanie a niekto na koho som iste zabudla), čo som tam stretla - bez vás by tie príbehy o Loebovi, Régisovi a Sylvainovi a jeho rodinnom porceláne po babičke a podobne nikdy nevznikli! :-P
A prečo práve taký náhly poryv napísať tento článok? No, minule som sa hrabala v peňaženke a hádajte, čo som tam našla? Áno, fotku Régisa ešte s vlasmi! Tú, čo ju tam mám od superbikov! *Ach*
Loeb.