Toho Loeba som si proste nemohla odpustiť..

Nieže by som mala nejakú extra náladu na písanie, ale niekedy už o brnenských zážitkoch napísať musím. A keďže viem, že nikomu sa nikdy nechce moje siahodlhé texty čítať (lebo sú dlhé, čo je logické, ale ja to tu pre istotu napíšem), tak sa pokúsim o niečo relatívne kratšie. Keď sa nad tým zamyslím, tak ono je to vlastne jedno - tí čo tam boli vedia a nemusia čítať a tí, čo tam neboli naslednujúci text zrejme moc nepochopia. Teraz by sa hodila otázka, že prečo som sa o tom teda rozhodla písať a prečo vlastne pred samotným článkom o brnenských superbikoch píšem do úvodu túto siahodlhú úvahu, vďaka ktorej bude ten text dlhý jak prasa, že? Ale mám odpoveď! Odpoveďou tentokrát nebude všeobsiahle "Loeb", na čo sa pripravte, ak sa do tohto textu rozhodnete začítať ale to, že si skromne myslím, že by bola veľká škoda, ak by sa zážitky so Sylvainom, Loebom a Régisom nenachádzali na nete. (Inak, mám taký dojem, že píšem čiarky tak blbo, že z toho Štúr roluje v hrobe rýchlejšie ako Loeb na gréckej rally.) Loeb.

Hospotability DFX Corce Ducati. S Régisom..

Začalo to nenápadne. Ono si to človek moc nevšíma, keď je zvyknutý fandiť tým najznámejším padačom typu Randy de Puniet, prípadne Mike di Meglio. To, pri čom ostatní zväčša nadávajú a sú nešťastní som ja väčšinou prežila iba mávnutím rukou a pomyslením si "ach jo, už zase..". Človek si zvykne. Potom nastalo (mierne) zlepšenie. A potom to prišlo. A tak som sa rozhodla, že už hádam nikomu, komu som fandila doteraz, fandiť nebudem. Prečo? Poďme sa na to pozrieť:

• Régis Laconi - po trojročnej mizérii na neschopnej Kawasaki odtiaľ konečne Régis aj so svojou legendárnou pleškou odchádza do Ducati, kde ako keby vtsal z popola a jazdí úžasne. To bolo to zlepšenie. Čo prišlo potom? Ťažký pád, bezvedomie, dolámané stavce.. V súčasnosti je Régis doma a začína s ľahkým tréningom na bicykli. Vráti sa k závodeniu? Ževraj by chcel, ale tímov je málo, jazdcov je veľa. Who knows.. (Okrem toho som si ešte kvoli nemu kúpila lístok do paddocku na WSBK v Brne, kde samozrejme nebude. :-/)
• Sylvain Guintoli - po tom, ako nakoniec so Sylvainom nepredĺžili zmluvu v Pramac Ducati (Teraz tam jazdí Canepa. Chápete?! CANEPA!!! Pche!) tak prešiel do britských superbikov; konkrétne do Worx Crescent Suzuki.
  [ Pokračování článku ]

Sú tu prázdniny, ja nemám brigádu a to znamená, že už svoju nie častú činnosť na blogu nemôžem hádzať na to, že som zaneprázdnená. Čo som vlastne ani nikdy nebola. Respektíve prakticky. Teoreticky som sa mala napríklad učiť, upratovať, alebo niečo také, ale aj tak som to nerobila. Ale však to poznáte, všetci ste takí..

Momentálne počúvam úžasnú Dirty Diana od Majkla (R.I.P.), ktorú som objavila na výročnom asi pactodvadsiatomštvrtom "tajnom" blogu slečny BlackNirvany. ktorý je vždy tak tajný, že ho cca po dvoch mesiacoch niekto nepovolaný objaví a tak si musí zakladať nový - a dodalo mi to energiu napísať článok. Áno, už druhý za dva dni, bože, ja som taká akčná! A to ešte keď vám poviem zbytok!

Áno, tej ankety, ktorej vyhodnotenie sľubujem už zhruba pol roka. (Vlastne od konca biatlonovej sezóny..) Úprimne, ani ja som si nemyslela, že sa k tomu dokopem pred začiatkom novej sezóny, ale zasiahol ma nejaký náhly poryv nútiaci ma k činnosti. Divné, divné.. A znepokojivé. Najmä takto cez prázdniny..

Po tom, čo som dnes upratovala svoj priečinok s fotkami pánov z Noir Désir, napadlo ma, že napíšem menší faktografický článok. Nech vás (a vlastne aj seba) trochu vzdelám, milé deti.

Noir Désir: Denis Barthe, Serge Teyssot-Gay, Fréderic Vidalenca, Bertrand Cantat.

Po zhliadnutí Highlightu z gréckej rally som dostala obrovskú chuť napísať nejaký WRC článok. A tak teda idem na to! :-) (Samozrejme, myslím "hájlajt" na Dave s Neilom Coleom, ktorý je úplne úžasný, vtipný a na twitteri má niekedy fakt zaujímavé hlášky.) Okrem toho som tu musela založiť novú rubriku, ktorú som nazvala myslím, že veľmi pekne poeticky a tajomne - "Gymnasta a Spiderman". Kto vie, ten vie, kto nevie, nech sa hanbí. Ale ja budem dobrosrdečná a vysvetlím..

Áno, presne tak. Už tu dlho žiadny nebol. A keď sa pozriem do zadu, tak samý motoršport.. Nuž, je čas to napraviť.. :-)
(Plus na úplný záver som dodala malý edit, tak prečítajte.)

Najprv sa kuknime na školu. Druhý semester je takmer za mnou, ešte mi ostáva posledná skúška z politického myslenia stredoveku a staroveku. Nuž, hádam ju dám na prvý pokus, lebo sa na to plánujem seriózne učiť. Fakt.

"Prosíme diváky, aby neblili na trať. Děkujeme."

Kedže som nestihla napísať nič o Hořicích a už som frčala do Brna, tak to asi zhrniem všetko do jedného článku a pokúsim sa polku z toho nezabudnúť a ako úvodnú vetu použiť túto nezabudnuteľnú hlášku pána komentátora z Hořic. :-D A vopred upozorňujem, že ten článok je hroooozne dlhý. :-)))

Myslím, že už je na čase o tom niečo napísať, však už je to pár dní (skôr týždňov), čo som sa bola spolu s Kubeem kuknúť na minibiky a Máru (na ktoréjho tu nedám odkaz, lebo monentálne je bez blogu) v Pardubiciach. A niečo aj o tom nezabudnuteľnom "výlete" do najhoršieho výčapu, aký som kedy (v Hradci) navštívila. :-)

Zvíře is racing. Táto fotka sa mi podarila, musím sa pochváliť. :-P

To bolo pred sezónou rečí, ako nám Randy de Puniet, najväčšia MotoGP hviezda, čo sa pádov týka, už padať nebude, ako sa bude snažiť hlavne dojsť do cieľa, lebo keď padá, nedojde do cieľa a keď nedojde do cieľa, tak nie sú body. Samozrejme, po tých troch rokoch, kde si vytvoril vďaka svojím častým pádom už asi nezmazateľnú povesť mu to zrejme nikto neveril. (Kontrolná otázka: Veril tomu niekto z vás? Pochybujem..) Lenže, ono to naozaj vyzerá, že mesijé nekecal. A dokonca má aj nejakého mentálneho trénera, či koho, kto mu pomáha psychicky!

Verte tomu alebo nie, mesijé v sezóne 2009 naozaj ešte ani raz nespadol. Tým nemyslím len v samotných pretekoch, ale ani v tréningoch, kvalifikáciách, warm-upoch alebo testoch. Proste nikde.