Dnes som sa asi tretíkrát za rok dohrabala na utorňajšie prednášky. Prvýkrát som dokonca ani nemeškala. Podarilo sa mi nastaviť wifinu na notebooku a zase sme namiesto UPOLu skončili na káve.. A potom som si kúpila úžasné, krásne, teplé, drahé, bezopätkové čižmy! Krása! So seminárnou prácou som opäť nepohla. Už ale musím..

Ale prečo vlastne píšem.. Včera som bola pozvaná k istému pánovi na víno (s klobásou, starým syrom a mrazeným rezňom). Pozerali sme film a.. ehm.. tak. Asi založím zaheslovanú internú sekciu.. 8-)

A ja som opitá. A som šťastná. A vonku padajú nádherné chumáčiky snehu. A prečo? Lebo som si to ja aj Ondřej priali. A hrala som biliard. A opila som sa. A boli sme tancovať. A znovu sme pili. Zistila som, že groove je hrozná hudba. Ale nevadí.. Zelená je zelená. A s mliečkom.. Mňam. Sneží a som šťastná a plná energie. A cítim nejaký zváštny pokoj. Svet je proste nádherné miesto.. A keď k tomu všektému počúvate onú nádhernú pesničku od Noir Désir, tak sa proste musíte usmievať. Ako ja. Presťahovala som sa k oknu (musím nejako využiť to, že tu nie sú spolubvývajúce) a dívam sa na to, ako je vonku krásne bielo a nejaké deadliny prác ma netrápia. Prinajhoršom ma vyhodia a ja zase spravím skúšky a zase ma zoberú. Však nie som debil. Dúfam. Hradec je nádherné miesto a ja som tu šťasná..

Opäť doma. To znamená mizerne pomalý internet, pokusy nanútiť ma zjesť všetko, čo tu máme (a nemáme) a ako obvykle - nedostatok oblečenia, lebo všetko sa buď perie, alebo je v Hradci. Pre tentokrát som sa rozhodla neprespať všetky dni, čo tu budem a aj niečo robiť. Tak napríklad včera som si bola kúpiť miestenku. Ako obvykle - mali iba na nočné spoje, takže už sa vidím, ako sa v utorok (pre zmenu) okolo štvrtej dovalím do Hradca a absolvujem tú hnusnú hodinu a pol trvajúcu turistiku na intráky. Samozrejme aj s ťažkým rupsakom, notebookom a nepublikovateľným monológom na perách.

Som doma. Spím v mojej posteli (dokedy chcem!), chodím spať kedy chcem, jem teplé čerstvé jedlá, vyrobené zo skutočných surovín a nie z nejakého pochybného prášku, chodím po byte v starom pyžame, ktoré mi je malé, mám mastné vlasy a nemám si čo obliecť, lebo sa všetko perie alebo suší. Som doma, všetko je tak, ako má byť.. (Teda až na to, ako sa mi zas podarilo zobudiť celý panelák pri mojom tichom ohľaduplnom zakrádaní sa o druhej v noci spať. Človek sa tak sanží, aby ani dvere nevrzli, keď v tom sa potkne o vysávač a z celej narazí do dverí ďalších. A nakoniec som sa ani neudržala a spustila som krátky nepublikovateľný monológ. Ale s akým dobrým úmyslom som do toho išla!)

A dokonca aj tieto - najdlhšie. Ale nesťažujem si - vyše štyri a pol mesiaca mi bohato stačilo a cítim, že je čas na zmenu. Aj keď to bude znamenať nástup na školu. Dokonca vysokú. Na UHK konečne zverejnili zoznam ľudí, ktorí dostali intrák. Bolo mi jasné, že to nepôjde hladko - inak by som to ani nebola ja. Nesklamala som sa.

Človek by si ani nemyslel, čo všetko za dá za dva dni zažiť. Teda aspoň z môjho pohľadu to boli zážitky neočakávané a nezabudnuteľné.

Včera som napríklad bola "tlmočiť" u Červovho otca vo firme. (Topiaci sa aj slamky chytá.. ;-)) Prišli k nemu nejakí Taliani robiť obchody. Červo ma skoro zabilo, lebo som ževraj meškala, aj keď ja zastávam názor, že Taliani došli skôr ako mali. Naozaj. Stretnutie s Talianmi bolo humorné a "Mister Bono from Padova" mi úplne učaroval - presne tak som si vždy Taliana predstavovala. Opálený starší muž s väčším brušným svalstvom, ktorý je stále vysmiaty, stále niečo rozpráva a aj keď mu nikto nerozumie, vôbec mu to nevadí. A keď náhodou niečomu rozumel on, tak sa usmial, povedal zo dve "belle" alebo zrejme jedinú anglickú frázku, ktorú vedel: "That´s good".

Ako som minule písala, snažím sa nehniť doma. Bohužiaľ, to by to nemohlo dopadnúť tak, ako to dopadlo. Som totiž chorá. Je teplo, leto, prázdniny, slnko.. a ja som chorá. (Bolí ha hrdlo, hlava, je mi blbo.. Nasere..)

Je mi jasné, že každý horí nedočkavosťou prečítať si, čo zas nightmare v posledných dňoch spáchala. A vám je jasné, že ja to myslím ironicky. Tak sa do toho pusťme:

Najdôležitejšou udalosťou je asi to, že sa mi skončil Bonžúr kurz. Teda pre mňa.

Prekvapivo - u Červa.

Alebo sú proste dni, kedy vám nič nevíjde..

Dnes predo mnou stála zdanlivo banálna úloha. Zaplatiť a poslať prihlášku do Hradca. Znelo to jednoducho, ale nakoniec sa z toho vykľula takmer celodenná záležitosť, ktorá bola skúškou pre moje nervy.