Sackrebleu | Prázdniny ubiehajú a ja sa snažím žiť a nehniť

Je mi jasné, že každý horí nedočkavosťou prečítať si, čo zas nightmare v posledných dňoch spáchala. A vám je jasné, že ja to myslím ironicky. Tak sa do toho pusťme:

Najdôležitejšou udalosťou je asi to, že sa mi skončil Bonžúr kurz. Teda pre mňa. Možno sa k tomu ešte v nejakom článku vrátim (okej, všetci vieme, že sa k tomu ešte vrátim..), ale chýba mi to. Už len preto, že teraz viac menej zahnívam zaživa. Samozrejme online.

V piatok (po poslednej hodine Bonžúr kurzu) som pobudla v meste, kde bol nejaký stredoveký deň. Samozrejme, predtým som ešte na chvíľu frčala do Army pubu. A čo je ešte samozrejmejšie - keď sme sa vybrali kuknúť na zmienený stredoveký deň, tak začalo Pršať. Nie pršať, ale Pršať. Ja som duchaprítomne navrhla schovať sa pod najbližšie miesto s niečim podobným streche. Po tom, ako sme tam zhruba 5 minút stáli, Červo navrhlo, nech to prebehneme ďalej, lebo ono to tak skoro neprejde. A vtedy som spravila obrovskú chybu - poslúchla som ju. Tak bežíme čo to dá pod laubne a nestihneme sa ani poriadne vydýchať a ono to prešlo. (Ak by som mala ešte niekedy v živote nevysloviteľné nutkanie poslúchnuť Červa, dobite ma, prosím..) Nebola som jediná, kto na ňu vrhal vražedné pohľady.. Pod laubňami ale Hunter, Majky, Krtko Dominik (ktorý sa tak ale vôbec nevolá, ako som zistila) a ešte niekto predvádzali fire show. Niekedy si to musím skúsiť. Aj keď ako sa poznám, tak určite skončím s popáleninami. Okrem toho robili aj fire breathing, či jak sa to volá. (Viete, to keď si do úst dáte nejakú horľavú tekutinu, zapálite zapalovač a pľujete čo vám sily stačia.)

Potom som sa vybrala pozrieť Štofku a spol. do Smerru. Bolo to zaujímavé, lebo som vypadala, ako keby som vyliezla z nejakej rieky a všade naokolo boli samé štrnásťročné slečny s vypchatými push-upkami, mini-minisukňami a tonami make-upu. Takže som sa cítila nepatrčne a staro. Skvelé - som rebel, som individualista, som nezávislá, som in, som nespútaná spoločenskými konvenciami, som proste upa ívl dárk nightmare.(Pardon, to bola len chvíľková strata zmyslov.) Tak som stretla okrem Štofky aj Babiša, Staňu a Lukáša, na ktorom sa mi stále zdalo niečo divné. Po čase som na to prišla - zrejme prvýkrát som ho videla v meste bez Natálky.;-) A zase sa mi podarilo dať si vodku s jahodovým džúsom bez toho, aby som platila. Ja viem, že mi nikto neuverí, že ja to nerobím naschvál, ale ono je to tak! Mne sa to vždy nejak podarí..

A vlastne celý večer som čakala na fire show skupinky Mauna Kea, v ktorej pôsobí Myšymen. No a čo sa stalo, milé deti? Bola mi zima jak v Rusku a keďže som bola trošku chorá, duchaprítomne som myslela na moje zdravie a išla som domov. Ešteže to Červo natočilo. (Bolo to super!!!)

Potom som ešte išla spať k Červovi. Pekne vyschnutá, v čistých veciach - to bol pocit:) U Červa spal ešte aj Hunter nuž a tak došlo na výber filmu. Ja som navrhovala anime seriál Death Note, lebo stále neviem ako to skončilo. Nikto neprotestoval, ale predtým sme ešte skúsili odskúšanú zábavu: napísať naše mená/prezývky na youtube.com a čakať, čo vybehne. No a viete, čo vybehne z tých neviem koľko miliónov videí , keď zadáte "nightmare"? Úvodná pieseň k Death Note!!! Neuveriteľné! Ono ten osud, alebo také niečo možno aj existuje.. A stále neviem, ako ten nekonečný Death Note skončí.. Ale pracujem na tom!

Nuž a včera som bola v čajovni. Po dlhej dobe som videla najmä Tomáša a Fera. Fera má dlhé vlasy, zase sa neholil, takže vyzerá ako Ježiš. (Teraz nemyslím toho z jedálne. XD) S Parížom to je zase ako obvykle, keď už sa zdá, že na 100% pôjdeme, niekto len tak mimochodom zahlási, že nevie, či ho doma pustia.. (Ja za to raz budem vraždiť..) Takže s Parížom sme zase nepohli. Ach jo..

A dnes som mala ísť na stanovať do Gbelian. Nakoniec som nikde nešla (čo je vlastne úplne jasné, lebo inak by som toto nepísala), lebo mi to nejako časovo nevyšlo.. Nj, vlastne si za to môžem sama, lebo keď som sa minule pokúšala zosynchronizovať s pekingským časom kvoli OH, tak som to vzala zlým smerom a dopadlo to tak, že spávať chodím o tretej, vsávam okolo jednej, kedy aj raňajkujem, potom okolo siedmej obedujem a okolo polnoci večeriam. Zdravý životný štýl nadovšetko.. A OH vlastne aj tak nesledujem, lebo vždy keď to zapnem, je tam nejaké vzpieranie so 100 kilovými Japonkami a pod. Alebo ten.. Phelps!:-/ (Pche!)

No a okrem toho si moje video s Randyho fotkami z pádov pozrel jubilejný 2000. človek! Gratulujem (si)! (Ak bude padať takýmto tempom, tak zachvíľu bude dosť materálu na pokračovanie..) A čakám, kedy sa Červo pochváli na svojom blogu, že sa chce stať Robinom Hoodom študujúcim japončinu v Brne, ktorý sa bude vo voľnom čase hrabať v nejakom starom hrobe.