Včera sme sa s maminou vypravili do nášho hlavného mesta. K Bratislave som nikdy nejaký kladný vzťah nemala, skôr by som povedala, že bol dosť záporný. Po tejto návšteve si to však u mňa Bratislava značne vylepšila. :-) Aj keď.. ako je to u mňa obvyklé, nešlo všetko hladko..

Vstávali sme čosi po tretej, aby sme stihli bus o 4:40. (To je tak, keď niekde idete a autobusové nástupište musíte ísť peši..) Potom, keď sme na ono nástupište došli, sme ale zistili jednu nemilú vec.

Kedže naše knižničné stretnutia sa už zrejme definitívne presunuli do Army pubu (a okolia), tak som nakoniec skončila tam. Bolo to fajn, po dlhšom čase som videla všetkých našich členov, poločlenov a pod. Dokonca aj Gorangutan s Ľubkom tam boli!

V poslednej dobe sa cez víkendy vždy niečo deje. tak napríklad tento som strávila prevažne u Hanky. Pozerali sme filmy. Hankin výber. Až na môj milovaný Galaxy Quest s Alanom Rickamnom to bola čiastočná Sodoma. Najmä ten film s tým chlapom, čo hral v HP Olivera Wooda a je zlatý. A film bol tiež úžasný. Čo na tom, že ho nikto nepochopil a bola to nuda. Že, Hanka? ;-)

Po pochybnom, oficiálne osemhodinovom pracovnom nasadení sme sa s Červom ako vždy vybrali do knižnice na pravidelné stredajšie stretnutia, ktoré sme posunuli z utorka na štvrtok. (Ak nechápete, nevadí..) V knižnici zase nikto nebol - mám taký dojem, že členovia buď pracujú, alebo sa na to (dúfam, že len ceu prázdniny) vysrali. Dokonca nesedeli ani v mojom "obľúbenom" Army pube. Tak či onak, zrejme by sa zišlo niektorým ľuďom vysvetliť, že knižničné stretnutia by sa zrejme mali odohrávať v knižnici.

Alebo o tom, prečo sú rodinné stretnutia vzácne a nie časté.

Každoročne sa u nás v rodinke vyskytne zopár vzácnych okamihov, keď k nám dorazí strýko z Nitry (niekedy aj s rodinou). Vždy je z toho veľká udalosť, my všetci sme nasáčkovaní u babky/strýka a tešíme sa z rodinnej atmosféry.. To" my", ale nezahrňuje mňa.

Tak som nakoniec kvôli blbým príjamcím skúškam v Plzni, ktorá sa nachádza niekde úplne v riti strávila 3 dni v Česku a pozrela som si tamojšie mestá. Aspoň, že boli pekné..

Strýko totiž išiel svoju "firemnú obchôdzku" po klientoch a tak sme sa vybrali najskôr do Hradca Králové, potom do Prahy a nakoniec do Plzne. No a kedže mne sa nechcelo ísť vlakom alebo busom, išla som s ním pekne autom..

Tento rok som šla iba na pár dopredu vytipovaných skupín - musím predsa niekedy aj spať, nie?

Tak si to na začiatok ujasníme. Nemyslím chatovanie ako chatovanie, ale chatovanie ako chatovanie. (Viem, že toto je abosútne sprostá veta, ale ja som musela.. XD) Na chate. Vysokohorskej.

Aby som nenapínala.. Mám to!!! XD

O tom, ako som sa chcela cez akademický týždeň poctivo učiť a dobehnúť nedobehnuteľné. Ale, čo počúvam, väčšina ľudí pri tom tiež vydržala len zopár dní a bude sa spoliehať na svoju prirodzenú inteligenciu, šťastie a.. ešte väčšie šťastie.. No a keď sa k tomu ešte pridá zákerná choroba a preteky MotoGP z Le Mans, je z toho úplná Sodoma!