Akademický týždeň v plnom prúde

O tom, ako som sa chcela cez akademický týždeň poctivo učiť a dobehnúť nedobehnuteľné. Ale, čo počúvam, väčšina ľudí pri tom tiež vydržala len zopár dní a bude sa spoliehať na svoju prirodzenú inteligenciu, šťastie a.. ešte väčšie šťastie.. No a keď sa k tomu ešte pridá zákerná choroba a preteky MotoGP z Le Mans, je z toho úplná Sodoma!

Pondelok: Ráno vstanem, teplota 38,5, hlava ma bolí jak neviem čo, hrdlo to isté a keď vidím jedlo, chce sa mi grcať. Takže namiesto poriadneho učenia somt rčala u doktorky a doma žrala antibiotiká. Tie dve otázky z filozofie, čo som sa dokázala naučiť prehĺbili môj časový sklz s učením ešte výraznejšie..

Utorok: To isté, ale trošku miernejšie. Milujem sucháre..

Streda: Konečne sa môžem plnohodnotne učiť. Nenávidím sucháre.. Polovicu z nosky som sa ale za vyhraderný čas naučiť nestihla..

Štvrtok: Som relatívne zdravá, ale absolútne sa mi nechce učiť. Ale zo sebazaprením som si kukla prvý ročník z literatúry.

Piatok: Návšteva Červa, ktorá má superrýchly internet. No, moc sme tomu učeniu nedali. Ale potom som pri tej slovenčine sedela doma asi do tretej a vypisovala som autorov + diela. Seriózne učenie stále v nedohľadne..

Sobota: Vstala som na obed, idem dať angličtinu a jak mi zvýši čas, pokúsim sa dobehnúť žalostne nedobehnuteľné zo slovenčiny a nosky.

Nedeľa: Dejepis? A.. Le Mans, Le Mans!!! To mi robia naschvál!!!