Chatovanie s filozofickým podtextom

Tak si to na začiatok ujasníme. Nemyslím chatovanie ako chatovanie, ale chatovanie ako chatovanie. (Viem, že toto je abosútne sprostá veta, ale ja som musela.. XD) Na chate. Vysokohorskej.

Najprv sme absolvovali túru na onú chatu. Dopadlo to asi tak, že tí ľudia, čo tam išli prvý krát (napr. ja), povedali, že už tam v živote nepôjdu a tí, ktorí tam už raz boli zas nechápali, ako sa na tú túru nechali nahovoriť ešte raz. No a tak sme sa šli ožrať. Ono bolo to celkom fajn, až na to, že som každému nasľubovala, že tú vodku kúpim ja a nakoniec to dopadlo tak, že som ledva dobehla na bus, takže vodku kupovali iní. (Ale zase - budem korektná - pýtajte si peniaze. Musím predsa aspoň občas niečo aj vrátiť. Aj keď som vlastne pila vodku cudziu..) Inak, na chate bolo fajn. V rámci možností ,samozrejme. Síce tam boli hity, aké som viac menej očakávala, ale v takom množstve, že ma to (opäť) zasiahlo nepripravenú.. (Ble, ble!) Ale našťastie tam bol Tomáš a jeho záchrana. Vivat Edith! Bolo síce zaujímavé, ako sme sa pokúšali spievať text, ktorý nepoznáme, ale aj tak. A pripomínam ešte raz - v "Non, je ne regrette rien" sa žiadny "Grrregorrrrián" nespomína. Fakt! (Ale, že "Grrrregorrrrriána" museli chrčať všetci..) Po tejto krásnej idylke sa mi Mrenička Marienka snažila odhryznúť tú vec nad hornou perou a pod nosom. (Neviem, čo to je, nie som biológ!) Bol to pre mňa obrovský šok, už len preto, že to fakt bolelo.. Ale musím uznať, že Mreničkine "odhodenie" chudáka Fera to vykompenzovalo.. XD

No a potom to dopadlo tak nejak obvykle. Skončila som s Babišom a samozvaným Požiarnikom Samom (ktorému ďakujem, za to, že mi opiekol pravú Adidas slaninu a mäso) pri debate o politike, zmysle života, reinkarnácii, déja vu, rôznych filozofických otázkach, rozpínavosti vesmíru, rozplynuteľnosti našej duše, o tom, prečo sa narodíme práve v tom tele, v ktorom sme a podobných záležitostiach. Ale zas musím uznať, že to bol veľmi pekný rozhovor, ktorý sme viedli asi tak hodinu. A dokonca sme aj na niečo prišli:) Ja som si, ale neviem prečo, počas tohto rozhovoru vsugerovala, že v okolí sa potuluje medveď a tak sme museli zaliezť do vnútra. Nakoniec som teda išla späť, čo by sa mi aj podarilo, kebyže do chaty nechodí v pravidelných intervaloch Fero a nevykrikuje niečo na tých, čo sú vonku..

..Pri ceste domov sa mi ale stala jedna nemilá vec. Ako si tak v parku obieham dvoch postarších pánov, dajú sa so mnou do reči. Čakala som niečo typu "Ach vy mladí, máte celý život pred sebou, bla, bla, bla.." ale ono sa to zvrhlo.. Spustili niečo o politike a OSN a nakoniec sa dopracovali k bohu. Áno, k mojej srdcovej téme. Ach, prečo sa ja tak rada hádam s veriacimi.. Pripadala som si ako v nejakej hre od Havla - vždy, keď som niečo poznamelala, tak nasledovala veta "Sto ľudí, sto chutí" a spustil o tom istom.. Nakoniec som sa odtiaľ predsa len nejako vyhrabala, ale strávila som s nimi asi pol hodiny.

Inak, smrdím ako poriadny kus vyudenej slaniny. Dokonca ani psy na mňa (zrejme preto) neštekali. Takže teraz sa pekne dať dokopy a frčím večer na Gipsyho.cz. Áno, máme Staromestské slávnosti! A zajtra sú tu Francúzi!!! Nejakí "10 Rue d´la Madeleine". Takže ak uvidíte niekoho pod pódiom histericky vykrikovať "Božúr, monšeri", tak to budem asi ja..

PS: Fotky s chaty (vrátane Adidas slaniny, zombie Mreny a akčného Fera XD) si pýtajte, ja vás s nimi naháňať nebudem..