Staromestské slávnosti 2008

Tento rok som šla iba na pár dopredu vytipovaných skupín - musím predsa niekedy aj spať, nie?

Vo štvrtok som sa vybrala na Gipsy.cz a na talianasku skupinu Nidi D´Arac. Gipsy ma vyložene sklamal - okrem jedného jediného hitu "Romano hip-hop" nič poriadne nepredviedol. Celkovo mi to pripadalo ako pomalé pesničky alebo rýchle pesničky - toto bol jediný rozdiel medzi jeho repertoárom. Všetko sa to proste zlievalo a refrény tipu "hop-hop", "čip-čip", poprípade "hip-hip" tomu moc nepridali. Taktiež mi hrozne vadilo, že po každej pesničke nasledovala polminútová až minútová pauza, počas ktorej aj tí ľudia, ktorí sa bavili "vychladli". myslím si, že pre všetkých by bolo lepšie, kebyže spieva "Romano hip-hop" stále dookola.. Po tomto, z môjho pohľadu, nevydarenom koncerte, nasledovali neznámi Taliani Nidi D´Arac. Jediným negatívom, ktoré som na ich koncerte našla je to, že začal okolo 22:30 - vo štvrtok a tak tam veľa ľudí už nezostalo. Tí, čo ostali sa však bavili a rozhodne neľutovali. Ich hudba bola veľmi energická a spájali sa v nej moderné žánre s tradičnými motívmi. Jednoducho vynikajúce. Mňa na nich dosť zaujali aj ich dve speváčky, z ktorých jedna vyzerala ako 50ročná Esmeralda z diela Chrám Matky Božej a druhá ako jej dcéra. Ale aj vďaka nim pôsobila skupina veľmi netradične, čo je len dobre. Na záver ich publikum ich odmenilo skandovaním "Forza Italia", čo bolo dosť vtipné.. (Nj, naše Juventus Turín sa neujalo.. XD) A ďakujem Jožkovi za spoločnosť a odvoz na rúre:)

V piatok sme začínalo netradične skoro, lebo o 13:00 bola na programe skupinka The Kids of the jilm, v ktorej hrá Štofkin brat, ktorému sme išli fadiť. Celkom sa mi to páčilo, len mohli hrať viacej svojich vecí. Ale celkovo bol ich prejav dobrý a boli fajn. Teda ža na to, že som na ich koncerte a následnom odchode domov zrejme dostala úpal. Potom večer som prišla na (pre mňa) hlavnú hviezdu programu - francúzskych 10 Rue d´la Madeleine! Boli jednoducho vynikajúci - či už ich šukadelický spevák, alebo huslista s kŕčom v ramene a krku. Výborná energická hudba - ako to oni nazývajú vášnivý melodický metalový chanson s prvkami cigánskej hudby. (Musím naťahať.. A škoda, že som zabudla použiť spešl zfrancúžtený Sasankin pokrik "Come on!" [Chomón!] XD) Všetko by bolo fajn, kebyže za mnou a Mreničkou nestojí nejaký hnusný ožratý chlap, ktorého som mala chuť zabiť. Potom nasledovala cesta home..

Inak, musím povedať, že organizátori by si mohli uvedomiť, že keď sa im tam dohrabe niekoľko tisíc ľudí, tak budú chcieť aj niečo jesť a piť.. Tých pár stánkov bolo žalostne málo a keď sa k tomu pridá "milá" pani vo večierke, ktorá vám zavrie pred nosom a ešte k tomu o 15 minút skôr, rýchle občerstvenie, ktoré zavrie pre zmenu o pár hodín skôr, lebo je úplne vyrabované a 15minútové čakanie v rade, na to, aby vám niekto povedal, že posledný plný rožok si kúpili tí pred vami tak to nasere..