Alebo o tom, prečo sú rodinné stretnutia vzácne a nie časté.

Každoročne sa u nás v rodinke vyskytne zopár vzácnych okamihov, keď k nám dorazí strýko z Nitry (niekedy aj s rodinou). Vždy je z toho veľká udalosť, my všetci sme nasáčkovaní u babky/strýka a tešíme sa z rodinnej atmosféry.. To" my", ale nezahrňuje mňa.

Tak som nakoniec kvôli blbým príjamcím skúškam v Plzni, ktorá sa nachádza niekde úplne v riti strávila 3 dni v Česku a pozrela som si tamojšie mestá. Aspoň, že boli pekné..

Strýko totiž išiel svoju "firemnú obchôdzku" po klientoch a tak sme sa vybrali najskôr do Hradca Králové, potom do Prahy a nakoniec do Plzne. No a kedže mne sa nechcelo ísť vlakom alebo busom, išla som s ním pekne autom..

Tento rok som šla iba na pár dopredu vytipovaných skupín - musím predsa niekedy aj spať, nie?

Tak si to na začiatok ujasníme. Nemyslím chatovanie ako chatovanie, ale chatovanie ako chatovanie. (Viem, že toto je abosútne sprostá veta, ale ja som musela.. XD) Na chate. Vysokohorskej.

Aby som nenapínala.. Mám to!!! XD

O tom, ako som sa chcela cez akademický týždeň poctivo učiť a dobehnúť nedobehnuteľné. Ale, čo počúvam, väčšina ľudí pri tom tiež vydržala len zopár dní a bude sa spoliehať na svoju prirodzenú inteligenciu, šťastie a.. ešte väčšie šťastie.. No a keď sa k tomu ešte pridá zákerná choroba a preteky MotoGP z Le Mans, je z toho úplná Sodoma!

Naše rozlúčenie zo školou bolo také, aké som si viacmenej bez príkras predstavovala..

Stanica. Transcedentno. Hudba. Pohoda. Pokojný, pekný piatkový večer.

Piatok a sobota vo vyberanej spoločnosti príjemných ľudí:)

Prázdniny sa pomaly blížia, všetko sa zdá byť ok. Niečo ok naozaj je a niečo sa tak iba tvári..