Sackrebleu | Sackre bleu!

Alebo o tom, či sa frankofilovi môže prihodiť niečo horšie ako keď sa z jej už hádam vyše 15 rokov obľúbeného Francúza vďaka ktorému frankofília vypukla stane vášnivý norofil, ktorý nechce mať s Francúzskom takmer nič spoločné..

Tento nórsky nadpis sa mi proste zdal trefnejší ako ten frankofilný. A prečo? Lebo už to nastalo. Už je to tu. A najväčšia Sodoma (aj s Gomorou) sa asi ešte len blíži. Všetci to vieme, všetci sa na to pripravujeme, všetci sme to tak nejak čakali. Ale zvládneme to?

A teraz, čo je vlastne kameňom úrazu?

Tak som sa zase po čase dostala k Mesijému Poiréemu. Nieže by som naňho zabudla, to nie, ale.. Valí sa to na mňa zo všetkých strán. (A to znamená, že to určite nebude náhoda.) Najprv som na youtube náhodou narazila na tie ich rodinné reklamy (O tom ale inokedy..), potom som si nostalgicky zaspomínala u SAdusky na roky minulé a nakoniec som objavila Lucku na ICQ. Lucka a sistr prišli z Paríža. To znamená jediné - majú Livre. Knihu. Nie hocijakú knihu, ale Knihu. Najúžasnejšiu Knihu na svete.

Odkedy si pamätám, každý zimný víkend sa celá rodinka usadíme v obývačke s obedom a pozeráme. Eurosport. Biatlon. Vždy. (A keď nie je zima, tak zas väčšinou nadávame na to, že "je tam zas ten futbal.." a tešíme sa na zimu, teda biatlon.)

Netrvalo dlho a mala som svojich obľúbených biatlonistov a biatlonistky. Vlastne som mala rada všetkých, len tam boli takí, ktorých som mala radšej ako tých ostatných a myslela som si, že tam budú večne. Spočiatku aj boli. Ale potom sa začali vytrácať. Pomaly, nenápadne.. Je pravda, že začali prichádzať nové mená, z ktorých som si tiež niektorých obľúbila, ale..