Horšie to asi nebude. Aj keď...

Tak som sa zase po čase dostala k Mesijému Poiréemu. Nieže by som naňho zabudla, to nie, ale.. Valí sa to na mňa zo všetkých strán. (A to znamená, že to určite nebude náhoda.) Najprv som na youtube náhodou narazila na tie ich rodinné reklamy (O tom ale inokedy..), potom som si nostalgicky zaspomínala u SAdusky na roky minulé a nakoniec som objavila Lucku na ICQ. Lucka a sistr prišli z Paríža. To znamená jediné - majú Livre. Knihu. Nie hocijakú knihu, ale Knihu. Najúžasnejšiu Knihu na svete. Knihu, pre ktorú by mala byť vymyslená zvláštna kategória. Je to Kniha, ktorej nerozumieme, lebo je napísaná v najkrajšom jazyku sveta a ešte k tomu je to Kniha, ktorá spája všetko, čo nejakým spôsobom zbožňujem. Zaoberá sa mojim obľúbeným športom a mojim obľúbeným športovcom zároveň. A to stále nie je všetko - môj obľúbený športovec ju totiž aj napísal. (Viacmenej. Viac..) A jeho wife pre zmenu napísala doslov. Ach. (Teraz by mal nasledovať úchylný slintačný príspevok hodný 13ročnej fanynky slávneho boybandu, ale zdržím sa. Aspoň na čas.)

Sistrs majú Knihu. Aj ja chcem. Veľmi. Musím do Paríža. Je to ešte dôležitejšie ako minule, lebo ako fanynka literatúry všeobecne, francúžtiny, francúzskeho biatlonu a biatlonu obecne, všetkých Francúzov a najmä Mesijého mám túto neodkladnú Misiu. S veľkým M. Túto Misiu zároveň pokladám za svoju morálnu a svätú povinnosť. Musím si predsa aj ja zohnať moju posvätnú Knihu, moju Bibliu, moju.. Livre. A potom budem mať do konca života čas preložiť si ju. Základy už viem. ;-) (A aspoň to bude taká druhotná motivácia k štúdiu francúžtiny. Teda, nie že by som jej nemala dostatok.. :-)) Ono sa vlastne dalo čakať, že ju sistrs kúpia, ale keď to na mňa Lucka len tak z ničoho nič vyvalila, tak ma to prekvapilo. A potom, keď mi Lucka napísala pár viet, čo vedela preložiť (a pár dní predtým mi ešte aj poslala jeden Rozhovor. S veľkým R. A s Raphaelom.).. Bola som úplne dojatá a rozcítená a čo je na tom najhoršie, vôbec som to nečakala. (Veď ma predsa poznáte - ja! Ja, ktorá každému pokazím romantický film, pri ktorom nielen Hanka najmenej šesťkrát plače svojim smiechom a cynickým komentárom! Ja, ktorá som cynická, necitlivá sviňa! Ja, ktorá som plakala iba pri Levom kráľovi, keď som bola malá a Schindlerovom zozname a aj to iba trošku. Ja som bola dojatá.) Totiž, Raphel bol zase prehnane zdvorilý. A dojemný. A typicky okázalý. A priveľmi mravokárny. A prehnane slušný. A vtipný tým jeho špeciálnym spôsobom. Proste taký, ako vždy - úžasný. Kebyže je to hocikto iný, tak by som s týmito vlastnosťami ho pokladala za hrozného. Ale toto je Raphael. Mesijé. Špeciálny prípad. Vlastne ten najšpeciálnejší. U Raphaela mi proste nevadí ani to, čo by som nikdy nikomu neodpustila: To, že je Francúz ho zrejme teší asi tak, ako obyvateľa Osetska gruzínske občianstvo.Pravdu povediac, tipujem, že Rafik nám požiada o nórske občianstvo. A to skoro. A aby toho nebolo málo, Rafik taktiež odmieta trénovať Francúzov a chce trénovať Nórov. Vlastne ich už aj trénuje. (Ja viem, že to nie je úplne jeho chyba, ale aj tak.. Pri jeho posadnutosti Nórskom vieme svoje.) A svoje deti by do Francúzska hádam najradšej ani nepustil.. Ale aj tak je proste úžasný - veď je to predsa Raphael Poirée. Môj Mesijé. Jediný Mesijé s veľkým M na svete. Nikto nebol, nie je a ani nikdy nebude ani zďaleka tak úžasný ako on. To je jedna z mála vecí, ktoré viem na viac 100% už vyše 10 rokov.

Po tom, ako som sa rozcítená "vypísala" tu na blog môžem ísť pokojne a s dobrým pocitom spať. Želanie dobrej noci je zbytočné, kto by tu už teraz bol. Ale keby náhodou.. Dobrú noc.

PS: Ak niekto náhodou máte nejaký skener navyše a neviete, čo s ním, ozvite sa mne alebo jednej zo Sistrs.