Vždy som túžila použiť tento nadpis.;-)

Vo veselej nálade hlásim novinky. Som síce zničená, chce sa mi spať, mám pred sebou zrejme nestihnuteľnú úlohu ku ktorej sa nedokážem dokopať, bolí ma chrbát (Raphael sa ozval), ale napriek tomu všetkému som veselá. Divné, že?

Najprv zablahoželám tej talianskej opici. Prečo všetci talianski motogpáci vypadajú ako zvieratká? Máme tu opicu, veveričku (nieže tu zas niekto príjde s tým stromokocúrom!), potom tu máme mafiána, čo je ale tiež veľké zviera a Marca. Marco sa ale neráta, lebo on patrí do cyklistickej skupinky.

Musím vám ale povedať strašnú novinku. Sylvain vo svojom vyhlásení po kvalifikácii povedal, že je "smutný". Smutný, akože nie nadšený. On! Kam tento svet speje?!

Dnes sa zameriam na Sylvaina. Vypadá to tak, že sa z neho stane nakoniec mesijé. Ale nie mesijé Guintoli - to znie trošku divne. Asi to bude mesijé Nadšený. Zvykajte si. Ako vidíte, Mesijé s veľkým "M" to nie je, ale malé "m" by mu (aspoň zatiaľ) mohlo stačiť..

O Sylvainovi sa totiž v poslednej dobe veľa hovorí. Chystá sa nám totiž do superbikov a to hneď na továrnu Yamahu, na ktorej suž stihol aj úspešne testovať, a na ktorej dajú dosahovať vynikajúce výsledky , dokonca víťzazstvá. Veľa víťazstiev. Tak dúfam, že mu to víjde a ukáže vedeniu Alice teamu, že neprerdĺženie zmluvy bola od nich veľká chyba. (A viete, čo to v praxi znamená? Že sa budúcu sezónu musím dopraviť aj na motoGP aj na Superbiky. A to nielen kvoli Sylvainovi - určite tam bude aj Régis!:-D)

..mám za sebou. Neviem, či by sa dal nazvať práve úspešným, ale neúspešný určite nebol. Mám zopár veľmi fajn spolužiakov, zopár spolužiakov, ktorí ma odzdravia vyslovene z povinnosti + nejakých, ktorí sa tvária, že ma nevidia. To už ale nie je môj problém. Ja sa nikomu vnucovať nebudem.

Tak a prvý deň vysokoškolského štúdia mám za sebou. Mám z toho dosť zmiešané pocity, takže sa dá povedať, že s niečim som veľmi spokojná a niečo mi fakt lezie na nervy. V tom lepšom prípade. V tom horšom absolútne nechápem, o čo vlastne ide. Aké typické!

Ak áno, mám tu pre vás dôležitú úlohu..

Takže: ô, ä, ľ.. Áno, dnes prišiel milý správca siete a napojil mi notebook. S nadšením opäť píšem na slovenskej klávesnici. Ach, tá slasť..

Tož som v Hradci. Na izbe so mnou zatial nikto nie je. Ale vedla sú nejaké Polky. A na českej klávesnici nie je "l" s makčeňom. Ani "a" s dvoma bodkami.. A mám notebook. Nakoniec sa Ferovi a Mathesovi naň podarilo dostať XPčko. Zatial ho však neviem pripojiť na net, tak z neho nepíšem. Respektíve.. pripojiř by som ho aj vedela, ale ten kábel sa do toho portu proste nedá vopchať!!! Divné..

Teoreticky by sa ten názov článku dal považovať za dvojzmysel.. Ale o to ani tak nejde. Dnes som mala dojem, že mamina sa ma snaží pripraviť na internátové stavy. Otvorím chladničku a nič. Žiadne rožky, žiadny chleba, o šunke ani nehovorím. Dokonca aj môj milovaný biely jogurt chýbal! Zváštne.. Chladnička sa totiž z môjho uhla pohľadu vždy doplní. Nejak.. Sama..

A dokonca aj tieto - najdlhšie. Ale nesťažujem si - vyše štyri a pol mesiaca mi bohato stačilo a cítim, že je čas na zmenu. Aj keď to bude znamenať nástup na školu. Dokonca vysokú. Na UHK konečne zverejnili zoznam ľudí, ktorí dostali intrák. Bolo mi jasné, že to nepôjde hladko - inak by som to ani nebola ja. Nesklamala som sa.

Tak som sa zase po čase dostala k Mesijému Poiréemu. Nieže by som naňho zabudla, to nie, ale.. Valí sa to na mňa zo všetkých strán. (A to znamená, že to určite nebude náhoda.) Najprv som na youtube náhodou narazila na tie ich rodinné reklamy (O tom ale inokedy..), potom som si nostalgicky zaspomínala u SAdusky na roky minulé a nakoniec som objavila Lucku na ICQ. Lucka a sistr prišli z Paríža. To znamená jediné - majú Livre. Knihu. Nie hocijakú knihu, ale Knihu. Najúžasnejšiu Knihu na svete.

Alebo o tom, ako sa jú dokurviť jedny krásne preteky. (Pardon za výraz, budem sa snažiť byť slušnejšia, ale som znechutená.) A že práve tie v Spa, kde je legendárna, úžasná, ... (dosaďte hocijaký kladný superlatív, ktorý vás napadne) zákruta Eau Rouge. (A ešte k tomu má francúzsky názov..)

V F1 sme my - fanúšikovia zvyknutí na všetko. A to myslím úplne vážne. Tak ako je ale možné, že ma vždy dokážu prekvapiť nejakým novým svinstvom?

Človek by si ani nemyslel, čo všetko za dá za dva dni zažiť. Teda aspoň z môjho pohľadu to boli zážitky neočakávané a nezabudnuteľné.

Včera som napríklad bola "tlmočiť" u Červovho otca vo firme. (Topiaci sa aj slamky chytá.. ;-)) Prišli k nemu nejakí Taliani robiť obchody. Červo ma skoro zabilo, lebo som ževraj meškala, aj keď ja zastávam názor, že Taliani došli skôr ako mali. Naozaj. Stretnutie s Talianmi bolo humorné a "Mister Bono from Padova" mi úplne učaroval - presne tak som si vždy Taliana predstavovala. Opálený starší muž s väčším brušným svalstvom, ktorý je stále vysmiaty, stále niečo rozpráva a aj keď mu nikto nerozumie, vôbec mu to nevadí. A keď náhodou niečomu rozumel on, tak sa usmial, povedal zo dve "belle" alebo zrejme jedinú anglickú frázku, ktorú vedel: "That´s good".

Keďže som sa kvoli sťahovaniu mojich prudko hodnotných článkov, ktoré zachovávam pre ďalšie generácie, nemohla venovať písaniu článkov, idem to všetko dobehnúť, pretože sa toho udialo naozaj veľa. Uff, to bolo súvetie na úvod!

V prvom rade: Mám jasno ohľadne vysokej školy! (Že už aj bolo načase..) Keďže sa na moje odvolanie v Olomouci zrejme vysrali, tak sa stávam hrdou študentkou Filozofickej fakulty Univerzity Hradec Králové! Obor Politologie. ;-)

S našim výletom do Paríža som sa vyhrážala vyše dva mesiace. A tak - hneď na úvod jasne vravím - nakoniec nikde nejdem! A v najbližšej dobe ani neplánujem. (Otázne je, že čo pokladám za najbližšiu dobu.) Ale proste už mi to večné dohadovanie s ľuďmi, čo idú/nejdú liezlo na nervy a v súčasnosti, keď počujem slovo "Paríž", mám chuť vraždiť. A keď už nie vraždiť, tak aspoň niekoho (konkrétneho?) fyzicky napadnúť. A aby bolo každému jasné prečo, pekne si to všetko zhrňme. Keď sa na to tak spätne dívam, pre niekoho, kto sa toho priamo neúčastnil to môže byť celkom zábavné čítanie.

Slávnoste píšem môj prvý článok na pise.cz. Po úmornom sťahovaní sa zo starého blogu (viete o tom, že čím viac článokv napíšete, tým dlhšie ich sťahujete? A to som pôvodne chcela"sťahovať" aj komentáre..) som nakoniec zakotvila tu. A zatiaľ som spokojná. Žiadne nechutné nadpisy, v ktorých sa vyskytuje v priemere: 5 pravopisných chýb (a to si všimla Slovenka!), 3 smajlíky a jedna Avril/Bilíšek alebo niečo podobné.