Sackrebleu | Ako som nakoniec nešla do Paríža

S našim výletom do Paríža som sa vyhrážala vyše dva mesiace. A tak - hneď na úvod jasne vravím - nakoniec nikde nejdem! A v najbližšej dobe ani neplánujem. (Otázne je, že čo pokladám za najbližšiu dobu.) Ale proste už mi to večné dohadovanie s ľuďmi, čo idú/nejdú liezlo na nervy a v súčasnosti, keď počujem slovo "Paríž", mám chuť vraždiť. A keď už nie vraždiť, tak aspoň niekoho (konkrétneho?) fyzicky napadnúť. A aby bolo každému jasné prečo, pekne si to všetko zhrňme. Keď sa na to tak spätne dívam, pre niekoho, kto sa toho priamo neúčastnil to môže byť celkom zábavné čítanie.

V prvom rade - chceli sme si Paríž pochodiť sami - bez nejakého sprievodcu a presného časového plánu. Najprv sme mali ísť zhruba šiesti, možno siedmi. Letecky, s tým, že si cez net zabookujeme nejaké to ubytovanie v lacnom hoteli alebo hosteli. Problém bol však najmä s tým, že sme ešte nevedeli, kde nás zobrali na školy a tým pádom ani, kedy budeme mať zápis, tak sme teda museli čakať. A sme čakali. Po tom, ako sme zistile oné veci bol plán zhruba rovnaký, lenže medzitým zdražemi letenky a to ani nehovorím o tom, že sme si neboli schopní nájsť schopné ubytovanie. (To, že niektorí ľudia si zrejme mysleli, že sa to šetko nejako vybaví samo - za nich a celé ich to bude stáť maximálne 2000 korún ani nehovorím..: Navrhla som teda, nech ideme busom a podľa toho vybavíme ubytovanie. Busom, samozrejme, nikto ísť nechcel. A vlastne medzitým aj ľudia začali pochybovať o tom, či vôbec pôjdu. A zabookovať ubytovanie pre neistý počet ľudí? Blbosť. Potom sa nejako navrhlo, nech sa ide autom. Najprv zo srandy, potom sa to bralo vážne. Autom ale nemohli ísť všetci, lebo ich nechceli doma pustiť. Tak som teda začala zháňať iných ľudí - zohnala som Mathesa. Ľudí sme ako tak zohnali, auto sme tiež ako tak mali, keď v tom, pár dní pred tým, ako sme mali ísť, Jožko, kto zhodou okolností celú cestu autom inicioval, vyhlási, že sa vlastne ešte nepýtal a že ho asi z domu nepustia. Tak to vypadalo, že sa nakoniec nikde nepôjde. Potom sa do toho vložil Vavriačik, ktorý je momentálne v Anglicku, že či sa ide do toho Paríža. Nakoniec sme teda mali ísť autom s ním. Tak sme sa teda dohadovali.. Vtom mi na icq napíše Jožko, že sa už pár dní (aj s Vavriakom) dohadujú, že sa ide busom. Keď sa ho naozaj prekvapená pýtam na detaily, tak mi ani nie je schopný poriadne odpovedať. A tak sa vlastne dozvedám, že Jožko, ktorý mal zistiť detaily a mal nám dať vedieť sa na oboje vysral. Pekne. Keď sa všetci zídeme na icq, aby sme sa dohodli, dopracujeme sa k tomu, že bude najlepšie, ak pôjdeme iba štyria a tak musím Mathesovi povedať niečo v tom zmysle, že "Sorry, my do Paríža ideme, ale ty nie. Aspoň nie s nami." Cítila som sa jako úplný debil - bolo to hnusné voči nemu a taktiež voči mne, lebo ja som tá, ktorá ho tam volala a ktorá mu mala povedať, ženakoniec nepôjde. Hlavná vec, že to tak chcel aj niekto, kto pred pár dňami ísť nemohol.. Ja, keďže mám v Paríži sesternicu, mám nakoniec zohnať lacné ubytovanie pre štyroch ľudí (lebo na poslednú chvíľu už toho veľa nie je) a aj samotnú sesternicu, ktorá nám tam má pomôcť. Ako keby ona čakala len na to, aby nás tam vodila z miesta na miesto. (Viem, že táto veta je napísaná dosť nadnesene, ale musím to zo seba dostať!) Taktiež nám má zistiť ceny lístkov a podobné veci. Bus už máme rezervovnaný. (Aký posun!) Potom sa však dozvieme, že rezervácie na konci mesiaca prepadajú a tak buď si to zaplatíme ihneď, alebo tie miesta nemáme isté, lebo rezervované nebudú. Ja samozrejme do Paríža bez ubytovania ísť nechcem (mňa by sesternica u svojich kamošov ešte teoreticky v prípader núdze ubytovať mohla, ale určite nie ďalších troch ľudí.) a všetci si zrazu uvedomujú, že to ubytovanie naozaj treba. Tak sme mali mať v utorok generálnu schôdzu, na ktorej sa malo zabookovať ubytovanie a následnej objednať a zaplatiť miesta v buse. V piatok mi ale píše Štofina, že generálna schôdza bude v sobotu u Hanky. A to ma fakt, že naštvalo! Ako Hanka, ktorá nebola medzi tými štyrmi ľuďmi zrazu ísť môže, ale Mathes nie!? (Nič proti Hanke, ale je to nefér..) A potom sa dozvedám, že zrazu teda môže ísť aj Mathes.. To už som fakt bola nasratá. Na schôdzi som sa zúčastniť nemohla kvoli rodinným dôvodom a nakoniec som sa rozhodla, že do Paríža proste nepôjdem.

Neviem, či sa teda nakoniec dohodli, či idú a koľkí vlastne idú, ale už mi je to jedno. Ak idú, tak dúfam, že im ten pobyt víjde. Možno budem svoju neúčať nakoniec ľutovať, ale radšej to, akoby som tam niekomu v záchvate zúrivosti povedala niečo, čo by som potom veľmi dlho ľutovala. A taktiež ma po tomto neuveriteľnom vybavonaí/nevybavovaní momentálne Paríž vôbec neláka..

Dnes mi písala sesternica. Ževraj nám môže rezervovať lacné ubytko pre štyroch. Ako som jej písala. Lenže, keď odvtedy sa to všetko toľkokrát zmenilo.. Ono, niektorí ľudia by si mohli uvedomiť, že keď odošlem mail s už spomenutými požiadavkami, odpoveď nepríjde do piatich minút. Ale už mi je to jedno. A vlastne, možno do Paríža pôjdem inokedy, keď už som bola tak pekne pozvaná. :-)

A nakoniec - svoje rozhodnutie ani po zvážení neľutujem. Momentálne fakt nechcem o Paríži ani počuť. A uznajte, to je pri mne (!) čo povedať!

PS: Vedeli ste, že ak v Paríži bude VinVin, tak mám sľúbené, že mi bude expresne poslaný? :-D