Prekvapivo - u Červa.

Alebo sú proste dni, kedy vám nič nevíjde..

Dnes predo mnou stála zdanlivo banálna úloha. Zaplatiť a poslať prihlášku do Hradca. Znelo to jednoducho, ale nakoniec sa z toho vykľula takmer celodenná záležitosť, ktorá bola skúškou pre moje nervy.

Predstavme si najskôr členov firmy, v ktorej pracuje môj strýko: Ja pracujem na výrobe, kde 99% osadenstva tvoria obyvatelia jednej nemenovanej kysuckej dediny, z ktorej pochádza majiteľ. Brigádnici sú z 99% ich deti. Akoto už na dedinách býva - každý je z každým nejakým spôsobom príbuzní..

..Od stredy znova pracujem, lebo firma má konečne aj materiál. Samozrejme, nebolo by to ono, kebyže všetko prebieha hladko..

Vzhľadom na to, že prázdninujem od konca mája a ešte pár mesiacov budem, tak sa mi tieto prázdniny zdajú dosť nekonečné.. Ale zas na druhej strane - aspoň už na isto viem, že skončia - prijali ma totiž do Hradca. (Keď neprší, aspoň kvapká..)

Prekvapilo ma, že som v dosť častom kontakte so spolužiakmi. Teda, ne že by som čakala, že sa už v živote neuvidíme, ale predsa len, je to viac, ako som čakala. A som za to rada a dúfam, že nám to vydrží aj ďalej. Boli sme grilovať u Vavriačika (mňam!), párkrát sme sa boli kolieskovo korčuľovať na Vodnom diele (a ja stále neviem brzdiť..),

Máme tu dvoch prázdninových staršiakov. Prázdninová brigáda a čoraz reálnejšia možnosť, že ona brigáda sa stane najmenej na rok permanentnou..

Zistila som, že môj súkromný protest proti zvyšovaniu cestovného v Žiline má jednu dosť veľké nevýhody. Tak napríklad: Musím z domu vypadnúť skôr, lebo mi to trvá do mensta oveľa dlhšie (čo je pre tých, čo ma poznajú a budú na mňa v meste čakať dosť blbá správa, lebo budem meškať ešte viac ako obvykle. Ale zas, môžu mi ísť naproti..) Alebo to, že som potom hrozne unavená a mám spálené ruky a trochu to aj bolí. A zrejme mám aj úpal..

Aj keď ešte nie oficiálne, lebo do školy sa musím hrabať ešte aj zajtra. (To je tak - keď má niekto doma blbé matematicko-chemicko-fyzikálne tabuľky, ktoré mám doma tak dlho, až som si myslela, že som ich omylom nevrátila ešte na základnej škole.) No a potom mi už dajú konečne vysvedčenia a bude to maximálne oficiálne!

A je to tu - presný čas maturity je stanovený, takisto aj maturitná komisia. Vidieť je to hlavne na tom, že sa zdaví na každom kroku. "Dobrý deň, pani profesorka, ako sa máte?" Myslím si však, že profesori nás prekukli a vždy, keď sa im niekto prihovorí, vševedúcim úškrnom nám dávajú vedieť, že aj oni vedia:)

Neviem síce z akého dôvodu, ale rozhodne to neveští nič dobré..

Mala som ten istý sen. Už dvakrát. A vždy úplne rovnaký.. Ocitnem sa v kreslenom svete. Som na nádhernej zelenej lúke, obloha je modrá, slniečko svieti, je krásny letný deň. Na lúke si veselo šantí ovečka.

V poslednej dobe zisťujem, že zrejme nezmaturujem zo slovenčiny.. Nielen, že je tej literatúry neuveriteľne veľa, ono je to podobné aj s gramatikou. (Dostala ma otázka: Zmeny pravopisnej normy v rokoch 1991 a 1998.) Z nosky zrejme tiež nie, ak si vytiahnem nejakého Nemca.. Z angliny som zase príliš sebaistá a keď počujem slovo "dejepis", predstavím si jedno blonďaté stvorenie v ružovom kostýme a mám dosť.. No a keď sa ešte k tomu pridajú starosti s maturitným odevom - Sodoma! Zas si nemám čo obliecť! (Za predpokladu, že sa tam nedohrabem v rifloch a mikine..)

Okrem toho sa mi konečne podarilo stiahnuť Adobe Photoshop.. A zistila som, že milujem userbary! A teraz si konečne môžem robiť aj svoje! (Ono totiž userbary hudobných skupín, interpretov či športovcov, ktorým fandím a mám rada neexistujú..)