Sackrebleu | Bežný pracovný deň

Predstavme si najskôr členov firmy, v ktorej pracuje môj strýko: Ja pracujem na výrobe, kde 99% osadenstva tvoria obyvatelia jednej nemenovanej kysuckej dediny, z ktorej pochádza majiteľ. Brigádnici sú z 99% ich deti. Akoto už na dedinách býva - každý je z každým nejakým spôsobom príbuzní..

..Od stredy znova pracujem, lebo firma má konečne aj materiál. Samozrejme, nebolo by to ono, kebyže všetko prebieha hladko..

Konečne sa dohrabem načas, dokonca aj s predstihom. (Naozaj!) Ako naschvál, vedúca má zrovná dovolenku a tak tento môj historický počin nezhliadla. Jej smola. V práci sú samozrejme všetci nehorázne prekvapení z toho, čo tam robím, kedže materiál má dojsť až vo štvrtok (o čom sa zrejme ľudia dozvedeli najskôr v utorok večer). Ja samozrejme argumentujem tým, že mi volal strýko s tým, že materiál už došiel a je dohodnutý s vedúcou, že prídem. Vo firme o tom nikto nič nevie. (Ani vedúca, ako sa dozvedám nasledujúci deň..) Nakoniec ma teda kdesi pridelia. Na onom mieste je už asi osem brigádnikov, ktorí prakticky nemajú čo robiť a tak popri raňajkovaní prácu pre dvoch robíme teraz už deviati. Celkom to ubieha, blíži sa polhodinová obedná pauza, ktorú najväčší odborníci dokážu predĺžiť na hodinu a pol. (Naozaj to nie je problém.) Potom sa, samozrejme pol hodinu ešte trávi a pozvoľna sa začína odpočítavať, kedy končíme. V pomalom tempe to nejako vydržíme a štvrť hodinu pred koncom smeny ideme domov..

Vo štvrtok ťahám svoju (už dvojdňovú!) šnúru skorých príchodov. Čakám neveriaci vedúcej pohľad. Namiesto toho sa dočkám "vážneho rozhovoru", pretože nevie, kto mi povedal, že ona mi kázala v stredu príjsť. Odpoveď "Strýko." ju nejako nenadchla - stále za všetko môžem ja. Znovu pracujem v hlúčiku brigádnikov - potomkov stálych pracovníkov. Po asi štyroch hodinách práce (s náležitými prestávkami), zistíme, že nám zabudli povedať jeden malý, nepodstatný detajl.. A tak do konca smeny rozoberáme to, čo sme dovtedy stihli spraviť.. Neprekvapuje ma to, nie je to po prvý krát..

Spôsob fugovania tejto firmy ma naozaj fascinuje. Neviem, ako to chodí na "vyšších" miestach, ale u nás na výrobe je to fakt väčšinou pohoda. (Pokiaľ ste teda flegmoši a niečo ako rozoberanie toho, čo ste práve spravili vás nerozhodí..) Neviem, kebyže som šéf a vidím ako sa mi tam ľudia nehorázne flákajú alebo pri nedostatku materiálu je tam zhruba sedem brigádnikov navyše, tak s tým asi niečo robím. (Ale zas, rodina je rodina..) A už vôbe nechápem, prečo stále berú brigádnikov nových. Našťastie to ale nie je moja starosť.