Prečo vždy, keď niekde cestujem či už vlakom alebo busom, tak vždy natrafím na niekoho divného? Ako minule vo vlaku z Pardubíc do Žiliny - dôchodkyňa. Samozrejme, ono nie je nič divné na dôchodkyni, ktorá sa chce so spolucestuijúcimi podeliť o svoje zdravotné problémy - to snaď zažil asi každý a nie raz. Ale toto bol jednoducho brutal.. Ale poďme pekne po poriadku..

Momentálne sa nachádzam doma v Žiline a mám z toho radosť. V Hradci mi už začalo všetko liesť na nervy. Zohnať niekoho, kto by s vami večer niekde zašiel je miestami nemožné a mňa to sústavné sedenie (respektíve ležanie) pri notebooku už proste nebaví! Mám pokrk času stráveného na internete, mám pokrk neustáleho trčania na facebooku, mám chuť niekde ísť a zabaviť sa. Proste niečo unternehmen. (Ach, to slovo. Som neodolala.) A okrem toho som bola chorá..

Utápam sa v sebaľútosti a nemôžem si ani dať ten sprostý čokoládový jogurt.. :-/
(Updated.)

Najprv som ráno zaspala. Teda, ono to ani nie je moja chyba, kedže mi nezvonil budík, ale nevidela som ani šprtin žien a ani šprint mužov. A to sa na tie majstrovstvá sveta teším od minulých majstrovštiev sveta. Ale Kórea - skoré vstávanie - to proste asi nie je moje.. Jediné pozitívum je na tom to, že Simon Fourcade skončil šiesty a zároveň sa ukázalo, že Sandrine predsa len skúšala VinVinové taktiky, lebo skončila desiata.. Ale všetko je to zatienené tým, že JA som nevidela biatlon! Prvý krát v tejto sezóne!!! Plačem..

Konečne som prekonala svoju tvorivú krízu a rozhodla som sa napísať článok, kde sa pokúsim zhrnúť ten mesiac a pol (alebo koľko to je), kedy som bola ešte lenivejšia ako obvykle. (Áno, aj to sa dá..) A kedže toho bude zrejme veľa, rozhodla som sa to spísať v bodoch.

Tak už aj na mňa došlo.. Addnite si ma.;-)
Moje pôsobenie na facebooku je zatiaľ príliš krátke na to, aby som tú stránku mohla nejako hodnotiť, ale je tam jedna úžasná hra, na ktorej začínam byť závislá. :-D A ako je to s vami? Máte facebook? Uvažujete o založení? Odmietate?

Zistila som, že neznášam svoje sny. A to preto, lebo si ich väčšinou nepamätám, respektíve si pamätám iba nejaké drobnosti, ktoré so sebou absolútne nesúvisia a mňa by naozaj zaujímalo, že čo mali v tom sne spoločné. Bohužiaľ, to sa ale nikdy nedozviem.. Ak sa mi ale niečo sníva, vždy je to úchlyné a divné. To ale asi nikoho neprekvapí, veď čo iného by ste odo mňa čakali? (Nie, erotické sny nemávam.) A tak som zažila rôzne sny o Harrym Potterovi metle a jahodách (nepýtajte sa..), nejakých stromoch, photosession motogpákov na lúke a následné stretnutie s mesijém pri automate na kapučíno (na tej lúke), Régisovej hlave (chcem vedieť detaily!!!), cestu s Mesijém vlakom (tu ma ale naozaj štve, že si nepamätám detaily. Muselo to stáť za to a iste to bolo úchylné. ;-)) a tak ďalej. Bolo toho veľa. Najradšej mám tie stavy pár minút po tom, keď si pomaličky uvedomujete, že toto sa naozaj nemohlo stať a bol to len sen. (Raz som ale pol dňa bola v tom, že som dostala štvorku zo slovenčiny a ono to tak nebolo.. Našťastie. :-)) A viete, čo je na tom najhoršie? Že Snár pre šialenú úchylnú fanynku francúzskych športovcov neexistuje..

Ale prečo o tom vlastne píšem. Stalo sa totiž niečo neuveriteľné! Pamätám si sen! A že bol úchylný!.. Tak uznajte, snívalo sa vám niekedy niečo čo i len podobné tomu, že Sébastien Loeb je obvinený z rasizmu, preto lebo oslovoval čínsku biatlonistku Wang ako "wank" (kuk do slovníka) a ako trest dostal 10 sekundovú penalizáciu? A najhoršie na tom bolo to prebudenie s neistotou, či sa to stalo, alebo nie. Všetci totiž vieme, že WRC spadá pod FIA a tam sú schopní všetkého.. Nakoniec som si ale predsa len povedala, že také niečo by zrejme ani FIA nespravila a tak to bol sen.;-)

Okrem toho mám výsledky mojej prvej skúšky. Nespravila, chýbali mi iba dva body! Nevadí, skúsim nabudúce a dokonca sa do toho aj skúsim pozrieť (ak teda dostanem ten zápočet z UPOLU). Obieham vkuse tie stránky ako taký debil ale Magistr má zrejme zmysel pre dramatické scény a tak zaryto mlčí a nič nezverejňuje. Ach jo.. Fakt som už z toho nervózna.. Inak som zistila, že každý je ešte v škole na skúškach, takže v Žiline dosť mŕtvo. A to som sa tešila, že niekoho vytiahnem cez týždeň lyžovať.. Smola no..

Okrem toho som bola bavštíviť babku a navrhla som jej, že je požičiam stan, ak sa bude v tom koscele modliť nepretržite. S vďakou odmietla, ale sľúbila, že o modlenie poprosí aj ten svoj gang. (Už som fakt zúfalá a navyše milujem tie moje a babkine rozhovory o Bohu. Nikdy sa nezhodneme.. XD) Inak bola návšteva babky úplne úžasná, lebo sme zase asi hodinu vášnivo kecali o skokoch na lyžiach (áno, máme to v rodine) a o tom, ako nám chýba Janne Ahonen a o tom, aký je náš Simonko Ammann úžasný. Okrem toho som sa ešte dozvedela, ako sa pozerali skoky pred pár desaťročiami. (Trvalo to vyše 5 hodín a výsledky boli aj tak až na druhý deň. Zlatá technika..)

A keď už som pri tom športe - mám dojem, že francúzski biatlonisti sa snažia svoje národné spiknutie proti mne rozšíriť aj na ostatné národnosti. Dnes sa o to pokúšal Simon Fourcade. A zrejme úspešne. Na preteky za seba poslal MiniFourcada a ani sa neobjavil a potom to isté zopakovala aj Kati Wilhelm a Tora Berger. Určite za to môže Simon.. A navyše podozrenie je teraz oveľa väčšie, pretože do Hochfilzenu nám nezavítal nikto iný ako jeho samotná nórska francúzska majestátnosť Mesijé Poirée v úlohe (nórskeho) trénerského pozorovateľa (s nórskou vlajkou na hlave, ktorú sa snažil chabo maskovať slnečnými okluiarmi). A toto info znamenalo jediné - icq session s najmenej jednou so sesterského dua z Ostravy. Nakoniec to dopadlo ako vždy - ohovorili sme ho pár ekseláns (Pozor! Citujem Pepu.. ;-)) a nakoniec sme došli k tomu, že je proste úžasný. Dvakrát. Ako bonus beriem predstavu Raphaela rotujúceho vo svojej prenosnej rakvičke, resp. rotujúceho s Liv Grete v ich rodinnom hrobe na záhradne za západu slnka. Nj, dnes to stálo za to.. :-DDD A tak vám odporúčam iba jedno - pozerajte ďalšie preteky, možno ho zhaliadnete. Je to červené, má to dokonalo nádherne prižmúrené (nielen) pravé oko a na čele to má nórsku vlajku. Čo je to? (
btw: Nie, toto naozaj nie je článok o biatlone! To sa vám len zdá.)

Správa dňa: Máme novú wifinu (však tu aj vŕtali pol dňa..) a ja ťahám jak ďábel!!! *diabolský smiech*

A na záver pozvánka: Piatok - 19. 12 2008 večer v Smerre. Povinne. Všetci! (Akcia má podtitul "Nežne míňame naše posledné slovenské koruny.")

+ Pridávam anketu na základe predchádzajúcich komentárov. Zaukjíma, že čo tu radšej čítate. Vopred ale upozorňujem, nič meniť na skladbe článkov nebudem - takže komu sa nevidí, má smolu. Koniec koncov, je to môj blog a platí to, čo mám v profile.;-)

V prvom rade klasika - som doma a práve jem teplé čerstvé varené jedlo. Jupííí! Okrem toho mám za sebou prvé zápočtové testy (a jednu skúšku) a veľký strach z toho, že jeden zápočet nedostanem, čo znamená asi to, že si budem musieť zháňať prihlášku na VŠ pre budúci rok. Fakt pekné..

Dnes som sa asi tretíkrát za rok dohrabala na utorňajšie prednášky. Prvýkrát som dokonca ani nemeškala. Podarilo sa mi nastaviť wifinu na notebooku a zase sme namiesto UPOLu skončili na káve.. A potom som si kúpila úžasné, krásne, teplé, drahé, bezopätkové čižmy! Krása! So seminárnou prácou som opäť nepohla. Už ale musím..

Ale prečo vlastne píšem.. Včera som bola pozvaná k istému pánovi na víno (s klobásou, starým syrom a mrazeným rezňom). Pozerali sme film a.. ehm.. tak. Asi založím zaheslovanú internú sekciu.. 8-)

A ja som opitá. A som šťastná. A vonku padajú nádherné chumáčiky snehu. A prečo? Lebo som si to ja aj Ondřej priali. A hrala som biliard. A opila som sa. A boli sme tancovať. A znovu sme pili. Zistila som, že groove je hrozná hudba. Ale nevadí.. Zelená je zelená. A s mliečkom.. Mňam. Sneží a som šťastná a plná energie. A cítim nejaký zváštny pokoj. Svet je proste nádherné miesto.. A keď k tomu všektému počúvate onú nádhernú pesničku od Noir Désir, tak sa proste musíte usmievať. Ako ja. Presťahovala som sa k oknu (musím nejako využiť to, že tu nie sú spolubvývajúce) a dívam sa na to, ako je vonku krásne bielo a nejaké deadliny prác ma netrápia. Prinajhoršom ma vyhodia a ja zase spravím skúšky a zase ma zoberú. Však nie som debil. Dúfam. Hradec je nádherné miesto a ja som tu šťasná..

Opäť doma. To znamená mizerne pomalý internet, pokusy nanútiť ma zjesť všetko, čo tu máme (a nemáme) a ako obvykle - nedostatok oblečenia, lebo všetko sa buď perie, alebo je v Hradci. Pre tentokrát som sa rozhodla neprespať všetky dni, čo tu budem a aj niečo robiť. Tak napríklad včera som si bola kúpiť miestenku. Ako obvykle - mali iba na nočné spoje, takže už sa vidím, ako sa v utorok (pre zmenu) okolo štvrtej dovalím do Hradca a absolvujem tú hnusnú hodinu a pol trvajúcu turistiku na intráky. Samozrejme aj s ťažkým rupsakom, notebookom a nepublikovateľným monológom na perách.