Divní cestujúci, ľudia a chlap(i)

Prečo vždy, keď niekde cestujem či už vlakom alebo busom, tak vždy natrafím na niekoho divného? Ako minule vo vlaku z Pardubíc do Žiliny - dôchodkyňa. Samozrejme, ono nie je nič divné na dôchodkyni, ktorá sa chce so spolucestuijúcimi podeliť o svoje zdravotné problémy - to snaď zažil asi každý a nie raz. Ale toto bol jednoducho brutal.. Ale poďme pekne po poriadku..

Po dlhej dobe som išla domov z Hradca vlakom. (Konečne po vyše pol roku som si vybavilu tú in kartu, či jak sa to volá, tak som ju chcela aj využiť. :-)) Cesta išla viac-menej vpohode, ľudí nebolo zase až tak veľa, takže som sa nemusela tlačiť v kupé s ďalšími prinajmenšom piatimi ľuďmi, z ktorých dvaja boli mamička a urevané decko. Neznášam. Potom sme ale došli do Sviňova. Áno, tušíte správne, to sa môže nachádzať len v Ostrave. Tam pristúpilo hrozne veľa ľudí, nejaké slečny a stará pani si sadli ku mne. Stará pani nám niečo začne hovoriť nejakým divným jazykom a tak sa teším, že jééé - pravá ostravština. Bohužiaľ, nakoniec vysvitlo, že pani je iba Slovak veľmi dlho žijúca v ČR. Smola, no.. Ale k veci. Pani mala problém s tým, že si kúpila lístok na osobný vlak, nasadla do expresu aj keď jej jedna slečna z kupé už na nástupišti vravela, že je to expres a keď prišla sprevodkyňa, tak ešte bola urazená, že vôbec starí ľudia majú platiť. Takých mám najradšej.. Ako keby oni miesto nezaberali. Pani jej povedala, že si lístok pôjde kúpiť, ale vysrala sa na to. Úžasné. A potom to začalo. Najprv nevinne - o tom, aké má problémy so zrakom. A kolenami. A o tom ako cestuje domov, lebo chce zomrieť na rodnom mieste. A že manželovi o tom nepovedala, lebo by jej tam zakázal ísť, lebo nevidí. A ako si manžel myslí, že je niekde úplne inde. A ako nás za prvej svetovej vojny okupovali Američania. (Nepýtajte sa..) A ako bojovala na strane partizánov. A ako nás aj v druhej svetovej vojne okupovali Američania a ona to vie na isto, lebo bola pri tom. A ako ide tým vlakom až do Žiliny. (Vtedy som sa skoro rozplakala od zúfalstva.) A ako raz mala štyridsať kliešťov, bola v nemocnici, skoro zomrela, ale prežila to. A ako nechce byť spololnená ale tradične pochovaná, keď už zomrie v tej Rajeckej Lesnej, odkiaľ pochádza. A že ide na Slovensko a nemá eurá ale iba staré slovenské koruny. A nevedela pochopiť, že neviem, koľko stojí chleba. (Ako keby bol len jeden druh. A ako keby som ja vedela ceny všetkých druhov chlebov na Slovensku. Ako keby som ja nekupovala chlieb naposledy tak cca pred tromi rokmi.) A keď nemala čo povedať, tak spustila od znova. Vrcholom bola jej oslava komunizmu, pri ktorej som sa nezdržala a povedala som jej, že je blbá, sprostá a ignorantská. Za komunizmu totiž podľa nikoho neväznili, nezabili a ani ho nijako neprenasledovali. A ako to vie? Jednoducho - ona predsa nikoho takého nepozná a tak to musí byť výmysel. Logické, nie? Čo môžete proti tomuto argumentu namietať.. A ako rada budovala a teraz z toho nemá nič a na vine je kapitalizmus. A ako sa mladé ženy nevydávajú a iba s chlapmi žijú a keď ich opustia, tak sú samé a je to hanba. Keby sa vydali a s chlapom by si nesadli, tak by si podľa nej zvykli. A tak (v skratke..). Vyše štyroch (!!!) hodín. Vkuse. Stále. Nezabránilo jej ani to, že som telefonovala. Ľutujte ma!

Potom pre zmenu, keď som išla naspať do Hradca, tak som zase išla legendárnym SAD Prešov. (Vôňa Východu zaručená..) Tak to nakoniec dopadlo tak, že vzadu sedeli nejakí ožratí, občasne spievajúci rómovia a ja som mala zase úžasné miesto na sedenie - vedľa jedného pána, ktorý bol taký tlstý, že zaberal polku môjho miesta. Nechápem, prečo tlstí ľudia neplatia viac, prípadne, prečo aspoň neposadia dvoch tlstých ľudí vedľa seba. Nech vedia, aké to je. Nakoniec som sa ale nedala a po tuhom boji som si predsa len vybojovala aspoň časť miesta, ktoré som si zaplatila. Som na seba hrdá! Samozrejme, cesta sa nezaobišla bez (teraz dosť častých) kontrol hraničnej polície, ktoré by mi nevadili, kebyže sa všetci ľudia uráčia nosiť zo sebou doklady. Ale kdeže - VŽDY, keď idem busom a kontrolujú nás policajti, tak ich najmenej jeden človek nemá.. Jednoducho - SAD Prešov.

V Hradci sa mi zase podarilo stretnúť nášho miestneho úchyla - už druhý krát. Tentokrát to už nebolo v noci, ale cez deň, nj chlapec sa nám osmelil.. Úprimne - je mi jedno, že chlapec je nesvojprávny, pokiaľ je schopný ma pozvať na "pívo", prípadne niekoho obťažovať, tak nech ho za to zavrú. Či už do vezenia, alebo do nejakej liečebne. Ale ono asi najprv treba počkať, kým fakt niekomu niečo spraví. Ktorá dáma sa obetuje? Lebo ja to teda nebudem. Ja ho tak maximálne dokopem do hlavy, ak ho ešte raz stretnem. Keď už sa tak dobre poznáme..

Prejdime ku škole. Semester skončil a je zápočtový týždeň. Tento fakt veľmi oceňujem, lebo po tom faux pas našich hokejistov sa mi ľudia budú smiať zrejme iba pred zápočtom z angliny.  V porovnaní s ostatnými bývalými spolužiakmi študujúcimi v ČR som na tom fakt dobre. :-) Inak sa mi podarilo odovzdať seminárku. Ono to vlastne vôbec nie je dobrá správa, lebo ako som sa dozvedela od niektorých, ktorí ju už majú opravenú a majú vypichnuté veci, ktoré treba prerobiť, tak rovno môžem začať od znova. Dosť ma ale štve fakt, že kým niektorí ju majú opravenú už cca 2 týždne a mohli sa jeju prerábaniu venovať teraz cez voľno, tak niektorí ju ešte opravenú nemajú a budú ju musieť prerábať cez skúškové, čo proste nie je fér. Ja som, samozrejme, v tej druhej skupine. A navyše mi to vychádza, že buď ju bude mať ustý magistr, ktorý svoje požiadavky vždy formuluje asi tak, že rozpráva, rozpráva, ale nakoniec z toho neviete nič, alebo druhý magistr, ktorý síce všetko dokáže vysvteliť naozaj výborne, ale je to hrozný detailista. Ach jo. Ukončiť tento semester (čo sa rovná pokračovaniu na škole, lebo ak nespravím skúšky, tak ma vyhodia) bude ťažké..

Ale dosť bolo pesimizmu, prejdime k niečomu veselšiemu! Je jar, oteplieva sa a vonku jazdia motorky! :-) (Ono vlastne jazdia ľudia na motorkách, ale myslím, že každý pochopí, ako to myslím.) Ja, človek plný rozporov, čo motorky miluje, ale ide sa posrať strachmi, keď si to po meste túruje nezastaviteľnou štyridsiatkou a myslí si, že ako rýchlo ide a aký je to cestný pirát má toto obdobie veľmi rád. A teraz bonus - viezla som sa na motorke!!! A bolo to super! Síce som si pripadala ako idiot, keď som tam poloodmrznutá sedela s nadšeným výrazom na tvári, ale to v tej tme a cez tú prilbu nikto vidieť nemohol. :-) Pokúšala som sa na nej zviesť aj sama, nie iba ako spolujazdec, ale po tom, čo mi to trikrát skapalo, tak som sa na to vysrala. Ale aspoň som sa uistila, že moje "moto" schopnosti sú stále na rovnakej úrovni a nižšie klesnúť proste nemôžu! :-) Ono, nechápte ma zle, ja nie som tá takzvaná "žena za volantom", ale keď proste ja som veľmi lenivá na to, aby som preraďovala, menila rýchlosť, brzdila, pridávala plyn, štartovala a tak. Ja proste potrebujem vošnú cestu, kde by som mala stále prednosť a mohla ísť pekne na dvoječke, prípadne troječke mojou štyridsiatkou a ak by to bolo niečo ako dialnica, tak možno až osemdesiatkou. :-) btw: To mi pripomína, že už som nejazdila vyše dva roky.. :-P (A dúfam, že je chudák Kubee psychicky pripravený na to, že sa chystám otestovať jeho minibike. :-))

Nuž a nesmiem zabudnúť na tému, o ktorej som tu dlho nič nepísala - chlapi. Keďže som sa tu minule vyjadrila, že by som nejakého privítala, tak to znamená, že nič na obzore. Ale, ono je to logické. Nemôžem predsa očakávať, že sa mi nejaký len tak z ničoho nič objaví v izbe alebo zaklope na dvere. (Ak teda nerátam tých kresťanov s dotazníkmi..) Ale tak čo má človek robiť - v Hradci nikto nie je, tak nemám ísť s kým večer von, to znamená, že trčím na intráku, alebo sa občas idem niekde prejsť alebo na nákupy. Čokoľvek, aby som vypadla z intrákov. A keď si vezmem, že ak nerátam smsku od pána rozhodcu, ktorú spomeniem neskôr, jediné, čo môže stať za reč, je pozvanie na "pívo" od nesvojprávneho úchyla. Asi upadnem do hlbokej depresie.
Ale k pánovi rozhodcovi a jeho smske. Myslím, že jeho smsky som tu už pár krát spomínala. Tentokrát sa ozval asi po dvoch mesiacoch. Že či nechcem zájsť na "pivo" (Bez dĺžňa! Je to síce extrémne nadržaný prasák, ale nie úchyl.) a potom prespať uňho. Tak mu píšem, že na pivo s ním zájdem, ale spať uňho nemienim. Odvtedy sa neozval. A čo je na tom najhoršie? Že mňa to nehorázne teší! :-D Ako, mne je od začiatku jasné, že mu išlo iba o to "prespanie" a keď konečne pochopil, že nič nebude, tak dal pokoj a nemusím to viac riešiť. Ba čo viac - neznášam rozchod  s niekým, komu na mne záleží, lebo sa potom vždy cítim hrozne, takže toto bola príjemná zmena. :-P Ale aj tak to nechápem - je tu nejaký chlap, čo mi vysvetlí, ako to funguje? To ako, stretne chlap ženu a prvé, čo ho napadne je "sex"? Alebo ako? Lebo ževraj on to skúša na každú ako som sa dozvedela a má celkom dobrú úspešnosť.. Asi môj mozog nie je až tak chlapský ako som si myslela.. :-)
Ale aby som to zhrunula - klasika. Keď nechcem vzťah, tak sa tí chlapi od niekaľ záhadne vyroja a keď chcem, tak nikde nič. Ako inak. A nejako sa nemôžem prinútiť, aby som nechcela. :-)))

A na záver nejaký taký menší prehľad článkov, čo sa chystám napísať:

• Konečne zhrnúť session(s) s Kubeem a Márom.
• Zhrnúť začiatok motocyklovej sezóny.
• Kuknúť sa trošku na biatlon (Fourcadi dávali rozhovor v angličtine, Mesijé škrabal zemiaky a umýval okná, nezhrnula som sezónu a môj loserský tím.. Je toho veľa..)
• Konečne tu hodiť novú anketu a veci okolo toho.
• A veľa iného.. :-)
   

PS:Baňyk pyčo, aleluja *tlesk* *tlesk*(..čo mi pripomína, že musím spomenúť aj Régisa a našu Cirkev. :-P)