Menší výlev(n)ík

Momentálne sa nachádzam doma v Žiline a mám z toho radosť. V Hradci mi už začalo všetko liesť na nervy. Zohnať niekoho, kto by s vami večer niekde zašiel je miestami nemožné a mňa to sústavné sedenie (respektíve ležanie) pri notebooku už proste nebaví! Mám pokrk času stráveného na internete, mám pokrk neustáleho trčania na facebooku, mám chuť niekde ísť a zabaviť sa. Proste niečo unternehmen. (Ach, to slovo. Som neodolala.) A okrem toho som bola chorá..

A keď sa už o niečo pokúsim - ako napríklad ten na facebooku avizovaný výlet do Liberca na Majstrovstvá sveta, tak sa to proste musí posrať. V kútiku duše som tušila, že sa to posere. Píšem totiž na icq spolužiakovi, že či neskočíme kuknúť do Liberca. On že: "Áno, jasné. Kedy pôjdeme?" No uznajte - nie je to príliš podzrivé? Aby niečo, čo plánujem ja prebehlo tak neuveriteľne hladko? Áno, milé deti, je to podozrivé. A veľmi. A tak, ked mi večer pred odchodom príjde smska, v ktorej sa spolužiak pochválil tým, že zistil, že na účte nemá toľko peňazí ako si myslel, tak ma to nehorázne nasralo ale nemôžem povedať, že som niečo také neočakávala.. (Čo ale neznamená, že by ma to nepríjemne neprekvapilo..) A teraz mi povedzte, kedy bude MS v klasickom lyovaní tak blízko? Nikdy! :-/

Pár dní predtým sa mi dokonca aj podarilo niekoho vytiahnuť do mesta (vyššie zmieneného spolužiaka) na francúzsko-kazachstanskú erasmus party a pokúšala som sa piť whisky, keď už to Tomáš vkuse tak gurmánsky ospevuje. Jedným slovom - hnus. A tak som pila obrovský miešaný drink, ktorý bol studený a tak má bolesť hrdla druhé kolo. Moja blbosť - uznávam. Inak, tá párty bola ozaj zaujímavá. To, že sa jednalo o francúzsko-kazachstanskú erazmácku párty sa dalo poznať podľa toho, že tam visela nejaká pochybná francúzska vlajka a v jednom z desiatich drinkov bola zapichnutá kazachstanská vlajočka. Hitofky od Alizée a Kate Ryan po trištvrte hodine došli, tak sa od niekaľ vyhrabali nejaké dve hrozné francúzske hiphopové pesničky a nakoniec to aj tak skončilo na Horkýže Slíže a zopár songoch typu "Guantanamera", či jako sa to píše.. (Ale aby som sa vrátila k mojej chorobe. Absolútne nehorázne ma bolelo hrdlo. A práve vtedy, keď som mala robiť dosť dôležitú prácu do školy. To sa proste nerobí.. Dostala som antibiotiká, dobrala ich a teraz ma bolí znova..)

Okrem toho som sa chystala do Prahy do múzea Božského Káji. Múzeum Božského Káji ale medzitým zrušili. To proste nie je fér! Nemohli s tým mesiac počkať?! Teraz chcem zorganizovať aspoň nejakú menšiu božskú párty.. Musím to premyslieť a zistiť, či by aspoň bola nejaká účasť. A ako sa poznám, tak to nakoniec aj tak padne. Ale možno sa tohoto geniálneho nápadu ujme niekto iný..

A ako vás poznám, všetci zrejme očakávate nové správy zo života na intráku. Tak vedzte, že mám novú teóriu. Kedže oné muchy, ktoré sa nam tam namnožili v nevynesených smetiach podozrivo vykapali, mám dojem, že ich zabilo nehostinné prostredie, v ktorom slabí jedinci jednoducho neprežijú. A to muchy rozhodne sú. Muchy totižto prežijú maximálne tak hovno. ;-) (Mimochodom, zase sa nám tam nahromadili smeti a kedže ja som s nimi nestihla ísť, tak dúfam, že s nimi pôjde niektorá so spolubývajúcich. Nechcem tam mať ďalšie muchy, lebo sa ich bojím. Sú totiž iba dve možnosti - buď vykapú kvoli nehostinnému prostrediu, alebo zmutujú v niečo veľmi nebezpečné.) A kúpila som si rychlovarnú konvicu za 250 korún, ku ktorej si vytváram citový vzťah a termosku. A tričko v New Yorkeri vo výpredaji. Viem, že som verejne vyhlásila, že New Yorker neznášam a nikdy tam nevkročím, ale bola zúfala doba a bol to jediný obchod, kde ešte mali v ponuke šály. A tak som si nakoniec kúpila tričko. Logické, nie?

Inak, dnes som pozerala ten Twilight. Chcela som vedieť, čo na ňom a na tom chlapovi všetci vidia. Môžem zodpovedne prehlásiť, že po zhliadnutí toho filmu to nechápem ešte viac. Ten chlap pekný nie je ani z ďaleka. (Teda pokiaľ váš vkus nezahŕňa nezdravo vypadajúcich zombie s emo štýlom malovania.) A film bol zo začiatku nudný, bez nejakého spádu a potom, keď sa tam konečne začal rozvíjať nejaký dej, tak to začalo byť predvídateľné + sem tam s nejakým klišé. Na mkonci klasický otvorený koniec, takže nadržané trinástky čítajúce Bravo sa zrejme môžu tešiť na pokračovanie. Ale čo je hlavné - pozerávam Pokémona! :-D A Pikachu je úplne super! Ale iba v seriály, v hre (ach, tá grafika v Pokémon Yellow.. Staré dobré časy..) ma nasral. Trikrát po sebe sa netrafil bleskovým útokom, tak som nasrane tresla rukov do klávesnice a trafila som ESC.. 3 hodiny hry sú v riti, neuložené.. Som taká nasratá..

Nie je žiadnou novinkou, že neznášam psy a dôchodcov. Ale zase ma tak nehorázne nasrali.. Za trest by som zavrela psy a dôchodcov do jedného malého autobusu, kde sa budú tlačiť a nechať ich tam týždeň iba s ich nákupmi z Lidlu. Gŕŕŕŕ.. Ad psy: Neznášam najmä tých malých hajzlov. (Veľkých sa bojím.) Volám ich prachovky, lebo tak jednoducho vypadajú. Je to sprosté, otravné a ešte k tomu všetkému to obťažuje mňa osobne. Minule, keď som išla na nákup, tak tam po mne začala štekať nejaká malá biela prachovka. Hajzel malý krpatý, kebyže aspoň nemá tak otravný hlas! (Má pes vôbec hlas?) Ono to skôr piští ako šteká. A ozýva sa to úplne nehorázne. A počuť to aj v obchode. Gŕŕŕŕ.. Na čo je taký malý hajzel dobrý?! Keď chcem, aby ma niekto otravoval, tak zájdem medzi ľudí, nie? A nemsím sa tam starať o nejaké sprosté zviera, ktoré iba šteká a sere v lepšom prípade po okolí chodníkov.. Jedinou výnimkou je, samozrejme, susedovic Kubko. Okrem toho ma nasrali aj dôchodcovia. Zase som dnes išla busom a dobre, že ma tam nenatlačili do tých vystupujúcich ľudí ako sa tam hrnuli. Keď už chcú byť tak rýchlo vo vnútri, tak by zrejme malo byť v ich vlastnom záujme počkať, kým šudia vystúpia a nie sa tam narvať tak, aby nikto nemohol dnu ani von. A popri tom ešte nenápadne ľudí mlátiť taškami.

Rozmýšľam o tom, že by som asi chcela nejaký vzťah. Lenže na to zrejme treba dvoch, tak asi rozhodím siete. Lenže netuším ako.. :-P Problém je aj v tom, že ja mám hrozne vysoké požiadavky a som si toho dobre vedomá. Ale čo - nezmením sa, mám to ťažké.. Prečo je také ťažké nájsť si niekoho, kto by človeku vyhovoval po fyzickej aj po psychickej stránke. A prípadne, keď už človek na niekoho takého narazí, tak zistí, že ten druhý aj napriek tomu, že si s vami dobre pokecá by oveľa oveľa radšej robil niečo iné. Chlapi sú divní.. Pripadám si trošku ako dôchodca (menšinový kultivovaný typ, ktorý sa vie správať v autobuse i v obchode), ktorý skôr chce nájsť niekoho, s kým by trávil čas (nemyslím teraz sex, sex, sex, aby to zase niekto neprekrútil) a bolo by mu s ním dobre.. Som divná. Všetci sú divní. Všetko je divné a ešte k tomu je aj neskoro..

Zajtra sa chystám do mesta. Mám ísť chlastať, ale uvidím, čo z toho bude, lebo ma pri písaní tohto článku opať rozbolelo hrdlo. V meste budem určite, ale neviem či nie iba na čajíkoch. (Nie tatranských.) Ešte uvidím. V sobotu sa chystám na futbal. So Štofinou a mojim žilinským šálom. A dúfam, že sa tam objaví aj Hanka. Je pravda, že vtedy sa človek musí poriadne sústrediť, aby z toho futbalu niečo mal, ale Hankine výlevy sú proste jedinečné. :-)

PS pre SAdusku: Opováž sa ešte raz zahlasovať za Najlepšieho hlášky, kto to má vkuse dorovnávať?! :-P (A ostatné chúďatká potom nemajú šancu.. :-/)