Naozaj všetko. A stále som sa nedstala do denného rytmu normálneho človeka. Po tom, čo som bývala hore do ôsmej hodiny rannej a vstávala večer okolo siedmej som sa takto pomaličky pokúšala posunúť do normálneho stavu. Pomaly to šlo, raz sa mi dokonca podarilo ísť spať skôr, lenže to sa mi zase podarilo zobudiť okolo štvrtej hodiny rannej. A tak som sa celá svieža a plná energie vybrala do neďalekého Tesca. Mňa tam už pomaly aj budú poznať lebo som tam skoro vždy o nejakej nemožnej hodine.. Ostatne, mám taký dojem, že ten pán z McDonaldu si ma pamätá. Kto iný by tam chodil pravidelne medzi jednou a treťou hodinou v noci a vždy si pýtam menu s McChickenom a džúsom, že?

Po týždni a pol domáceho pohodlia som v pondelok opäť dorazila do Hraca. Doteraz som ale nebola moc v stave niečo napísať - bolo mi nejako blbo.. (Všetkým, ktorým som nasľubovala, že sa zúčastním nejakých akcií a nakoniec som nedorazila sa týmto ospravedlňujem. Ale zrejme sa mi po týždni stráveným s bratom, ktorý bol na PN-ke porailo od neho niečo chytiť..)

Do Hradca som, samozrejme, išla nočným busom (musím predsa brať ohľad na F1 a resumé pre Kamila, nie?). Celkovo mi príjde prinajhoršom divné, že takmer celý deň do Hradca nič nejde a potom zrazu v rozpätí od 21:55 do 22:10 tie busy idú štyri. Ten istý smer, tá istá cesta. V buse sa mi zas podarilo obsadiť mizerné miesto a cestovať z výnimočnými ľudmi. (Toto slovné spojenie má "negativní konotaci". Ha, interný vtip!)

V poslednej dobe toho na mňa bolo proste moc. Veľa čítania do školy, potom som musela spraviť nejaké práce a k tomu všetkému sa pridala ešte zákerná víkendová črevná viróza a nádcha. A Poľky.

Dúfam, že malá vulgaritka v nadpise nevadí až tak moc, ale doteraz som z toho prístupu rozčarovaná. Načo si človek kupuje miestenku? Zrejme na to, aby si vo vlaku, o ktorom vie, že bude plný sadol. To však niekomu vysvetľujte..

Vždy som túžila použiť tento nadpis.;-)

Vo veselej nálade hlásim novinky. Som síce zničená, chce sa mi spať, mám pred sebou zrejme nestihnuteľnú úlohu ku ktorej sa nedokážem dokopať, bolí ma chrbát (Raphael sa ozval), ale napriek tomu všetkému som veselá. Divné, že?

..mám za sebou. Neviem, či by sa dal nazvať práve úspešným, ale neúspešný určite nebol. Mám zopár veľmi fajn spolužiakov, zopár spolužiakov, ktorí ma odzdravia vyslovene z povinnosti + nejakých, ktorí sa tvária, že ma nevidia. To už ale nie je môj problém. Ja sa nikomu vnucovať nebudem.

Tak a prvý deň vysokoškolského štúdia mám za sebou. Mám z toho dosť zmiešané pocity, takže sa dá povedať, že s niečim som veľmi spokojná a niečo mi fakt lezie na nervy. V tom lepšom prípade. V tom horšom absolútne nechápem, o čo vlastne ide. Aké typické!

Takže: ô, ä, ľ.. Áno, dnes prišiel milý správca siete a napojil mi notebook. S nadšením opäť píšem na slovenskej klávesnici. Ach, tá slasť..

Tož som v Hradci. Na izbe so mnou zatial nikto nie je. Ale vedla sú nejaké Polky. A na českej klávesnici nie je "l" s makčeňom. Ani "a" s dvoma bodkami.. A mám notebook. Nakoniec sa Ferovi a Mathesovi naň podarilo dostať XPčko. Zatial ho však neviem pripojiť na net, tak z neho nepíšem. Respektíve.. pripojiř by som ho aj vedela, ale ten kábel sa do toho portu proste nedá vopchať!!! Divné..