Všetko je také.. divné!

Naozaj všetko. A stále som sa nedstala do denného rytmu normálneho človeka. Po tom, čo som bývala hore do ôsmej hodiny rannej a vstávala večer okolo siedmej som sa takto pomaličky pokúšala posunúť do normálneho stavu. Pomaly to šlo, raz sa mi dokonca podarilo ísť spať skôr, lenže to sa mi zase podarilo zobudiť okolo štvrtej hodiny rannej. A tak som sa celá svieža a plná energie vybrala do neďalekého Tesca. Mňa tam už pomaly aj budú poznať lebo som tam skoro vždy o nejakej nemožnej hodine.. Ostatne, mám taký dojem, že ten pán z McDonaldu si ma pamätá. Kto iný by tam chodil pravidelne medzi jednou a treťou hodinou v noci a vždy si pýtam menu s McChickenom a džúsom, že?

Okrem toho sa mi zázračne (zataľ) podarilo stihnúť všetky deadliny. Alebo takmer všetky. Ale zlatá profesorka na politickej geografii mi uznala moju prácu posielanú 23:59 a prijatú o 0:00. (Deadline bol do 23:59.) Za tú prácu sa ale dosť hanbím, lebo keď som zistila, koľko je hodín a už to naozaj musím poslať, zabila som to vetou "Dúfam, že sa konflikt podarí vyriešiť mierovou cestou", čo má byť akože záver.. Ostatne, toto bola fakt jediná práca, ktorú ma aj bavilo robiť. Kritická reflexia pre Magistra sa v mojom podaní stala iba ďalším resumé, v ktorom sú vety "autor je toho názoru.." a pod. a na konci moje hodntenie typu "kniha bola veľmi dobre spracovaná". Ale na niektoré svoje formulácie som fakt hrdá.;-) Ešte horšie to bolo s politologickým výskumom na tému "Weimarská republika a občianska spoločnosť". Na toto som sa fakt tešila, lebo podľa nadpisu som čakala, že to bude niečo zaujímavé, ale totálne ma to sklamalo. Mala som dojem, že autorka do toho diela dala všetky slová, o ktorých je zrejmé, že im nikto iný ako človek, ktorého rodným jazykom je angličtina nebude rozumieť. Plus mám dojem, že tých 15 strán mlela vkuse o tom istom. Proste Sodoma. Úplná. A takto, milé deti, strávila nightmare dve zo svojich početných prebdených nocí. A to všetko preto, lebo všetko odkladám na poslednú chvíľu a cez deň sa k tomu proste nedokopem. Som hrozná, viem. A raz sa mi to vypomstí, to tiež viem.

Okrem toho, čím to vlastne je? Nemôže to byť tým, že tu na intráku ma nikto nekontroluje (ak nerátam tú cudzineckú políciu :-)) a ja si robím čo chcem? Ja chcem maminu a jej buzerovanie! (Ale iba na chvíľu - kým sa dostanem do dormálneho stavu a nebudem vstávať tak, ako sa vstáva kdesi v Austrálii alebo kde.. Dnes zase - išla som spať o tretej a vstala som o tretej..) Inak, včera ma chytila upratovacia polhodinka. Ako to prišlo, tak to aj odišlo. Ale vyprášila som všetko, čo bolo po okolí a potom sme so spolubývajúcou zametali. Fuj, to bol humus! Po tých troch mesiacoch.. Skontrolovala som aj cestoviny - začali podozrivo hnedúť. A od spodu. Zatiaľ síce ešte neviem, čo to znamená, ale ja na to príjdem.

:-)

Inak, mám za sebou prvú krádež. Na fakultnej nástenke som uvidela nádherný plagát k Festivalu francúzskeho filmu, ktorý trval od 20. - 26. novembra. A kedy sa o ňom dozvedela nightmare? Správne, 27. novembra. Som skoro vraždila. Ale aspoň som v nestráženej schvíli šlohla plagát s úžasným motívom - sáčok popcornu, v ktorom ale nie je popcorn, ale slimáky. Ostatne, možete si to kuknúť tu. A toto, milé deti, mi teraz hrdo visí nad posteľou! :-)

Nuž a musím sa "pochváliť" - mám druhý krížik na krku a začína mi ťahnuť na 30. (Nechutné..) Konkrétne od 2. decembra. Ďakujem, tým pár ľuďom, čo si na mňa spomenuli. Ostaní sa na mňa totiž vysrali. Nj, aspoň viem, na čom som. Ja obvykle aspoň sms-ku napíšem.. A s meninami to bolo podobné.. (Ale pán Nadžaný sa ozval a gratuloval. K obom sviatkom. Keď on by bol aj fajn a bola by s ním sranda, kebyže furt nechce chodiť k nemu na byt, čo ja s vďakou odmietam. Že mu to ešte nedošlo..) A navyše mi ani tá Praha, do ktorej som mala ísť na víkend a veľmi som sa tešila, nevyšla. Tomáš totiž ochorel. (Aj keď v návštveve prednášky mu to očividne nezabránilo..) A tak trčím na intráku, nechce sa mi robiť resumé - tentokrát to Kamil prehnal - dal nám okolo 150 strán. A musím sa učiť na test. V pondelok totiž píšeme zápočtový test zo základov informatiky. Word by som ešte ako tak zvládla, ale ten hajzel Excel a vzorce. Gŕŕŕŕ..

Nuž a na záver - včera mi spravili radosť naši futbalisti. Vyhrať na ihrisku Aston Villy 2:1 to nie je len tak. A ten náš druhý gól bol naozaj excelentný. :-) (Spolubývajúca mala so mňa srandu, lebo som to - ako každý šport až príliš prežívala. :-))MŠK Žilinaaaa!!! :-D (Škoda, že sme nevyhrali nad tou Sláviou alebo neremizovali s Hamburgom -v herne sme na to mali, chýbal kúsok šťastia a mohli sme postúpiť ďalej.) Len som potom vďaka vlastne hlúposti pozerala šport na ta3 a tak mi to náladu úplne pokazilo. Sterilné "Žilina prekvapivo vyhrala v Anglicku" ma naozaj naštvalo. Okej, ja beriem, že keď televíziu ta3 vlastní majiteľ Slovana Bratislava a Artmedie, alebo ako to teraz idú premenovať, tak asi bude skôr preferovař svoje kluby, ale nemusel by to robiť až tak nápadne. To isté "nezaujatý" komentátor na stv2, ktorý bol po našom druhom góle úplne zúfalý..

A aj ja som zúfalá. A to z toho, že každý z Hradca vypadne v utorok večer alebo v lepšom prípade v stredu. A ja sa tu potom nudím, lebo tu nikto nie je. Čo mám robiť?! Je tu síce pár spoližiakov priamo z Hradca, ale tak tých nemôžem obťažovať večne. No a ešte je tu pán Nadžaný, ale túto možnosť odmietam. Resp., nevadilo by mi niekde s ním ísť, ale fakt nemám chuť sa potom cítiť blbo, keď tam vynuchnem, preto, že ma po peknom večere bude zase volať k sebe.

Ach jo.. Teším sa na biatlon, musím sa pustiť do školských vecí a idem si kúpiť niečo do Tesca. Ja viem, že je na to skoro, ale nevadí. :-)