Začalo to nenápadne. Ono si to človek moc nevšíma, keď je zvyknutý fandiť tým najznámejším padačom typu Randy de Puniet, prípadne Mike di Meglio. To, pri čom ostatní zväčša nadávajú a sú nešťastní som ja väčšinou prežila iba mávnutím rukou a pomyslením si "ach jo, už zase..". Človek si zvykne. Potom nastalo (mierne) zlepšenie. A potom to prišlo. A tak som sa rozhodla, že už hádam nikomu, komu som fandila doteraz, fandiť nebudem. Prečo? Poďme sa na to pozrieť:

• Régis Laconi - po trojročnej mizérii na neschopnej Kawasaki odtiaľ konečne Régis aj so svojou legendárnou pleškou odchádza do Ducati, kde ako keby vtsal z popola a jazdí úžasne. To bolo to zlepšenie. Čo prišlo potom? Ťažký pád, bezvedomie, dolámané stavce.. V súčasnosti je Régis doma a začína s ľahkým tréningom na bicykli. Vráti sa k závodeniu? Ževraj by chcel, ale tímov je málo, jazdcov je veľa. Who knows.. (Okrem toho som si ešte kvoli nemu kúpila lístok do paddocku na WSBK v Brne, kde samozrejme nebude. :-/)
• Sylvain Guintoli - po tom, ako nakoniec so Sylvainom nepredĺžili zmluvu v Pramac Ducati (Teraz tam jazdí Canepa. Chápete?! CANEPA!!! Pche!) tak prešiel do britských superbikov; konkrétne do Worx Crescent Suzuki.
  [ Pokračování článku ]

Alebo ako jednou vetou zhrnúť prvé preteky superbikov v tejto sezóne. :-)

Aj keď to Francúzom tento rok nejako nešlo (Mike di Meglio je jedinou svetlou výnimkou a aj to s talianskými koreňmi), tak sa predviedli aspoň v pádoch. Ostatne, ako každý rok. Francúzi totiž nepadajú normálne, oni vždy musia byť niečo extra!

Ako už dlho avizujem, nakoniec sa mi to podarilo spísať. (Slečny budú rady...;-)) A že toho bolo priam nekonečne veľa.:-D Ale zabudnúť na multižánrovú sfilmovanú rozprávku s hviezdnym obsadením, ktorá získa najmenej 10 Oskarov proste nejde. A tak tu máme hlavné postavy a zápletku, ktorá sa točí okolo halucinogénnej syrovej bábovky a jedného japonského multifunkčného lízatka 10 v 1. Ďalej sú tu princovia, princezny, zúria boje o trón, neobyčajné obchodné praktiky neobyčajných obchodníkov, umelci, gayovia, láska, (viacnásobná) smrť, romatika, akcia, sex, fauna, flóra a všadeprítomné nevyspytateľné počasie. A to zďaleka nie je všetko! Existuje aj neexistujúci soundtrack!

Najprv zablahoželám tej talianskej opici. Prečo všetci talianski motogpáci vypadajú ako zvieratká? Máme tu opicu, veveričku (nieže tu zas niekto príjde s tým stromokocúrom!), potom tu máme mafiána, čo je ale tiež veľké zviera a Marca. Marco sa ale neráta, lebo on patrí do cyklistickej skupinky.

Musím vám ale povedať strašnú novinku. Sylvain vo svojom vyhlásení po kvalifikácii povedal, že je "smutný". Smutný, akože nie nadšený. On! Kam tento svet speje?!

Alebo o tom, ako sa jú dokurviť jedny krásne preteky. (Pardon za výraz, budem sa snažiť byť slušnejšia, ale som znechutená.) A že práve tie v Spa, kde je legendárna, úžasná, ... (dosaďte hocijaký kladný superlatív, ktorý vás napadne) zákruta Eau Rouge. (A ešte k tomu má francúzsky názov..)

V F1 sme my - fanúšikovia zvyknutí na všetko. A to myslím úplne vážne. Tak ako je ale možné, že ma vždy dokážu prekvapiť nejakým novým svinstvom?

Tento víkend sa konali preteky motoGP v Lagune Sece. A čo je na Lagune Sece také zaujímavé a úžasné? Vlastne všetko. Ale najmä úžasná zákruta "Corkskrew". (Doporučujem zagoogliť a navštíviť youtube.) ..A aj preto je to moja obľúbená trať:)

V Lagune Sece sa tradične jazdí iba kubatúra motoGP, ostatní majú voľno. Väčšinou to ale vôbec nevadí, lebo jazdci z motogp predvedú v Lagune úžasné preteky. Teraz tomu ale tak nebolo tak. Tentokrát predviedli niečo oveľa, oveľa lepšie..

Umelecká fotka z Laguny Secy:)

Samozrejme, najprv sa na to pozrieme z francúzskeho pohľadu. (Ako inak, že?) Tentokrát sa však prekvapivo zmienim aj o maličkostiach typu, kto vyhral a podobne.. ;-)

Zistila som, že okruh Sachsenring si zrejme zaradím medzi moje obľúbené. Jedná sa totiž o okruh s prevýšeniami a to mám ja veľmi rada..

V Dojčlande bolo relatívne pekne. Teda až do nedele. 125ky to ešte ako tak dojazdili na relatívne suchej trati, ale 250ky a kráľovská kubatúra motogp zažili najmokrejšie preteky tohto roka. (Bolo proste hnusne!) A podľa toho to aj vypadalo..

Čo to znamenalo pre mojich Francúzov?

Le Mans, Le Mans!

To, čo je pre niekoho (aj mňa:)) biatlon z Holmenkollenu, alebo pre tenisových fanúšikov Wimbledon či Rolland Garros, to je sú pre mňa preteky MotoGP v legendárnom Le Mans. Trať to síce nie je nejaká extra obtiažná, ale zato pre počasie tam neplatia normálne pravidlá. V Le Mans sa dá v jedných pretekoch stihnúť všetko - Slnko, dážď, vietor.. a ani by som sa veľmi nedivila, kebyže tam nabudúce začne snežiť, alebo začnú padať krúpy, respektíve sa tam priženie nejaké tornádo. (Ak teda nerátame to obvyklé - texaské. xD)

^{Katar, Katar (c) síce nightmare, ale povolenie na používanie musí byť od SAdusky! (Aj pre mňa..)}