Tak! A máme po klasifikačnej! YES! Konečne bude pokoj, kľud a hlavne voľno. Musím sa pochváliť - budem mať "PVD" - prospela veľmi dobre! Prvý (a ako sa poznám asi aj posledný) krát v živote!:) A nemám ani žiadnu štvorku. (Za čo skor musím poďakovať našej profke matiky ako sebe.. takže - ĎAKUJEM!:))

Sedím doma. Sama. Snažím sa nejako zamestnať, lebo vonku je brutálna búrka. Je to tam šialené - alarmy na autách pípajú, počuť sirény, silný vietor, krupobitie a ja sa normálne začínam báť.. To mám asi z tých hororov.. Mám dojem, že nám práve urvalo strechu na balkóne.. Dúfam, že nesejme nejakého chodca, kt. sa v tom počasí akosi zabudol. Vietor duje, svetlá v byte blikajú..

V škole nuda ako vždy. Tak sme s Tomášom išli na pizzu, lebo sme mali stravné lístky. (Nech žije nezávislosť od rodičov!) Celý deň pršalo a ja som, samozrejme, nemala dáždnik, lebo som ich odporca - vždy ho kdesi zabudnem, dolámem, alebo keď ho mám tak neprší a vláčim ho z miesta na miesto).. Potom Tomáš vyhlásil, že pršať už prestáva a môžeme ísť. Samozrejme, po pár krokoch cesty sa spustila brutálna burka.

V škole opäť. Po týždni (občas aj chorobou) vynúteného pauzovania, ale hlavne kvôli maturám.. Netvrdím, že mi to vadilo!!!:) Samozrejme, nás hneď zavalili písomkami atď..

Vďaka mojej úžasnej chorobe som nebola na Staromestských slávnostiach. A to som sa tak tešila!!! Hlavne na tých Francúzov - Sergent Pépére. Ma to už fakt sere, stále som chorá. :(( Takže teraz budem čakať na zážitky a postrehy tých, čo tam boli. Aspoň niečo. Dúfam, že niekto bol aj na tých francúzov.

Včera som (pre zmenu) musela ísť pomáhať do bufetu pre profákov. Bolo by to celkom v poho, lebo sme chodili jesť do bufetu pre maturujúcich študentov, kt. mali iné starosti ako ísť sa nažrať za free..

Všetko by prebiehalo normálne, v pohode, keby tam neboli také dve upratovačky, nazývané aj Gestapo.

V piatok som písala báseň pre jednu maturantku z Prahy. (Zdravím!!) Cez weekend som upravovala a prepisovala báseň do wordu - to zas bola anabáza. Inak som znova ochorela. Ja som už asi nejaký hypochonder alebo čo.. (Ach, so..)

Včera bol v podstate celkom fajný deň. V škole nuda, ale hodiny skrátené na 30 minút.. (Zistila som, že na matike to mi to pripadá ako večnosť vždy. Nezáleží na tom, koľko trvá hodina.)

Dnes som išla do školy. Na nultu. Neskoro. Ako obvykle.. Biba nebola moc nadšená. Neviem prečo - človek by si myslel, že keď jej niekto permanentne chodí 3 roky neskoro na telesnú, tak i už zvykne.

Hádzali sme lopty do koša (akože basketbal) a robili mexické vlny. Tajne. Oslavovali sme tým hip hop. Ja, Mrenička a Myšyman.