Sackrebleu | Šialené asociácie

Sedím doma. Sama. Snažím sa nejako zamestnať, lebo vonku je brutálna búrka. Je to tam šialené - alarmy na autách pípajú, počuť sirény, silný vietor, krupobitie a ja sa normálne začínam báť.. To mám asi z tých hororov.. Mám dojem, že nám práve urvalo strechu na balkóne.. Dúfam, že nesejme nejakého chodca, kt. sa v tom počasí akosi zabudol. Vietor duje, svetlá v byte blikajú.. Asi vypadáva elektrika. Šťastie, že mám notebook so záložným zdrojom. Niečo na balkóne búcha. Možno kusy z urvatej strechy. Nemám odvahu otvoriť dvere a pozrieť sa do kuchyne, kde máme balkon. (Možno tá strecha drží. Neviem.. V napätí čakám na koniec búrky. Nech vidím, čo z vecí na balkóne ostalo.) Ešteže som dala dole kvety z parapety.. Čo ale je ale s tými, čo visia na vešiakoch na kvety? Prežijú to? A čo náš balkónik? Začínam zažívať pocity úzkosti. Kedy sa búrka konečne skončí!? Som si nikdy nemyslela, že sa budem báť burky. Začína zrejme nová vlna. Búchanie na balkóne je hlasnejšie a častejšie.. Púšťam si hlasnejšie hudbu.. Moc nezaberá.. Vonku hrmí a blýska sa. Zase budú zaplavené ulice a nebude sa dať nikde dostať. Nevadí, ja odiaľto aj tak nevylezem. Prežívam pocity strachu a úzkosti. To je tak, keď som sama doma a napadajú ma rôzne asociácie. Pesimistické. Veľmi pesimistické..

(Článok bol napísaný 21. 6. 2007)