Opäť do školy a iné mizerné udalosti.. A nesmiem zabudnúť na gule! Moje nové gule!

A mám za sebou ďalšie dva pekné, pamatné dni..

Tož som bola na povinnej prehliadke u mojej novej doktorky. Obvinila ma z toho, že som absolútne nezaujímavá, žiadne choroby, nič.

Nemecký nadpis rovná sa asi jediné! Nemčina suplovaná naším triednym postrachom, príčinou našich zlých snov - Magdou! Je jasné, že na hodinu s Magdou sa treba dôkladne pripraviť a hlavne prísť včas. Kedže o príprave nebolo ani reči, lebo som do druhej sedela nad dejepisom, tak som sa pokúsila aspoň o to druhé.. Ráno si privstanem, s dostatočným predstihom zodpovedne vyrazím na zastávku a.. trolejbus nikde! Vynechal! Takže samozrejme, že som nestíhala. Ešte šťastie, že som nebola jediná, kto sa na ten trolejbus spoliehal a tak ideme neskoro v tandeme. Sama by som sa bála..

Dnes som spravila ďalší krok k štúdiu na VŠ. Poslala som prihlášky! Na pošte bola inak sranda - bola to asi prvá vec, ktorú som v živote posielala doporučene a tak som mala na tú pani pri okienku fakt dosť debilné otázky..

Dnes to bolo fakt o hubu. (Nemyslím tú "našu":D) najprv prídem načas na neminu (preto sa mi asi zdala dlhšia ako obvykle), kde maturant Tomáš rozpráva článok o štikútke, kde sa vyskytovali slová typu "hlasové štrbinky" alebo "zápal mozgových blán" po nemecky a potom sme zas čítali nejakú Verkehr. Samozrejme som nič nerozumela - aj tak nechápem, prečo tam robíme práve túto maturitnú tému. Ja som rada, že sa spýtam: "Wo ist ein Bahnhof?", či jako to je.

Zase sprostý nadpis. Čo už, mňa nikdy nič normálne a vystihujúce článok nenapadne..

..je viac-menej šťastne za mnou. Deň, v ktorý nám rozdávali výpisy z vysvedčenia sa vyznačoval jednou jedinou zvláštnosťou - bola väčšia nuda ako obvykle. Prvý až tretí ročník išli do divadla a my sme mali mať besedu s pracovníkom Úradu práce. (Zrejme má vedienie školy názor, že to budúcich vysokoškolákov poteší..) Beseda sa nakoniec nekonala a tak nám aspoň skrátili vyučovanie na päť hodín.

Ráno som si povedala, že sa iba kuknem, aký je stav tenisu (hrala Hantuchvá s Ivanovičovou) a dopadlo to tak, že som sa pozerala, aký je stav asi do osmej..

V živote som si nemyslela, že začnem neznášať dejepis. Žiaľ, už to tak vyzerá. Naše hodiny totiž vyzerajú úplne rovnako - príde do triedy, ide skúšať tých, čo ešte neodpovedali alebo s predchádzajúcej odpovede dostanú päťky, tí si vylosujú dve otázky a potom povedia, že zrovna toto nevedia.. Tak ich pošle sadnúť, ale za chvíľu ich vyvolá opäť, že nech si teda vyberú niečo iné.. Vyberú, a samozrejme zas vedia všetko okrem toho.