Konečne doma! Nieže by tam nebolo super - moj prvý festival! Ale človek sa už tešil na mäkkú vyhriatu postielku a na splachovacie záchody, ktoré nesmrdia.. ÚŽASNÉ!!!
PRVÝ DEŇ: V stredu o 11-tej sme sa mali stretnúť pred Otcom naroda so (Sa)Sankou, Maťou a Lukášom. Samozrejme že skoro všetci meškali, takže sme tam dorazili o 15 minút neskôr. Hnusne pršalo, samozrejme, takže sme zmokli cestou na vlak.. Pekne sme si kúpili lístky a vybrali sa do vlaku (mal meškanie okolo 10 minút). Vo vlaku samozrejme nebolo miesto, takže sme sedeli v nejakej uličke pri kupé. (Sanke sa samozrejme podarilo prisadnúť moju tašku s jedlom..) Fakt tam bolo plno. Brutal! Každu minútu sme museli vstávať, lebo ľudia cheli prejsť. Samozrejme som bola unavená už len z tej cesty ku vlaku, lebo som tam trepala vak, kt. bol zrejme dvakrát tažší ako ja! A ešte sa musím pochváliť, že som si na tretí pokus vybavila študenstskú zľavu na vlaky cez prázdniny, takže som na cestovnom ušetrila 180 korún!
Po vyše dvoch hodinách brutálnej cesty sme za všeobecného nadšenia vystúpili v Piešťanoch. Tešili sa všetci - tí, čo išli na Hodokvas preto, lebo sme sa tam konečne dopracovali a aj tí, čo nešli, lebo si mali konečne kde sadnúť. V Piešťanoch sme si išli kúpiť Fernet Citrus.. ALE ONI HO TAM FAKT NEMALI!!! Toľká zrada! Tak sme kúpili nejaký iny fernet v Lidli. Inak, bol to bohovský nákup - v košíku boli tieto veci: 2 sedmičky fernetu, jedna borovička, dve malé vodky a cigarety. (Ja ale nefajčím.) Ostatné už bolo kúpené. Sranda bola aj potom, lebo na Hodokvas vás nepustili so sklenenými fľašami. Takže sme si to všetko preliewali do umelých flaší na parkovisku pred Lidlom. Potom som mala úžasný nápad vopchať si moju malú 5 %-nú vodku do Matinho spacáku. Lenže ten spacák mi potom nejako spadol a ostatné si už domyslíte. (Sorry Maťa - ale aspoň ten spacák pekne voňal - tá vodka bola totiž s príchuťou červeného pomaranča:))
Potom sme sa samozrejme s ešte ťažšími vakmi dopratali späť na železničnú stanicu, odkiaľ sme sa kyvadlovou dopravou dostali až k letisku pri Piešťanoch - miesto konania tohtoročného Hodokvasu! Dostali sme na ruku take tie náramky, čo slúžili ako vstupenka a boli sme v areáli! Vybrali sme sa do stanového mestečka stavať stan. Nikdo síce nevedel ako, ale spoliehali sme sa na to, že sme predsa štyria inteligentní študenti gymnázia. Kým sme postavili stan, hral Polemic, takže sme ich počuli aspoň na diaľku. Ale aj tak boli dobrí. Stan stojí! Potom sme mali čas, lebo nič dobré nehralo. Resp. hrali nejakí Španieli - že The Locos - boli aj dosť dobrí, ale my sme dali prednosť našim percentuálnym napojom:) V dobrej nálade sa potom odohrali nezabudnutelné dialógy a monológy typu: "Ja musím chodiť dosť často na záchod, ja som ako Clark Kent!!" ..alebo: "Koľko je hodín?" ..Sanka pozrie na vstupenku, ktorú má na ruke a je na nej dátum konania Hodokvasu (4.-5. 7.) a odpovie: "Štyri päť!" ..samozrejme, všetci sme boli v tom, že je naozaj štyri hodiny a päť minut! XD ..no a samozrejme nezabudnuteľný film: "Kokosy na chmelu!" Potom sme si začali robiť tetovania. Mňa samozrejme chytila francúzska mánia, takže všetky nápisy pri tetovaniach boli po francúzsky. (Respektíve som sa snažila o to, aby sa to na francúžtinu aspoň vzdialene podobalo..) Maťa ma naučila, že "ja som" sa povie "ž svi" (je suis - je to asi pravopisne správne), takže už viem povedať vetu "Ja som lešenie." - to sa mi vo Francúzsku určite zíde. Potom v dobrej nálade sme išli na Horkýže Slíže. Ja ich normálne moc nemusím, ale na Hodokvase boli fakt užasní! Na konci dali prídavok v podobe songu RnB Soul. Tam nabehli v brutálnych hip-hap-hoperských dresoch a začali brutálne rapovať! To boli údrby! xD A úplne najlepšia bola časť s.. : "a ty drž piču!" a na to tá baba, že: " čo, ja?" a on že: ˇ"Áno ty, ty kurva jedna!" ..tak na tom sa udrbavali fakt úplne úplne všetci! Potom sme sa išli napapať (paštéka to istí) a kecali sme a tak. Samozrejme sme robili aj daľšie tetovania a Sanke som aj ozdobila jej číny francúzskymi nápismi. Potom sme sa nejako dohrabali na Apollo 440. Neviem, ale kebyže som triezva, asi by sa mi to moc nepáčilo. Až moc elektronické. Ale neva, poskákala som si poriadne!:) Keď to skončilo, išli sme do stanu a tam sme so Sankou dospeli k nazoru, že sú tam Maťa a Lukáš a bohviečo tam robia. Tak sme im asi pol hodiny hlásili, že tam vliezame. Keď sme tam konečne vliezli, zistili sme, že tam nikdo nie je a že sme sa vlastne asi pol hodiny rozprávali s prázdnym stanom.. Potom prišli na rad Placebo. Predtým som ich počula dokopy tak 5 krát, ale musím uznať, že boli jednoducho ÚŽASNÍ! Fakt super veci hrali! Potom asi tak o pol druhej sme sa konečne vybrali spať..
DRUHÝ DEŇ: Samozrejme, že ja debyl sa zobudím asi tak o pol štvrtej!:( To sa môže stať len mne! Tak, že sa vyberem na vécko. Ty vole, to ste tam mali vidieť! Taký humus. Mám taký dojem, že cez ten čas, čo som spala sa tam bolo vysrať celé stanové mestečko + účinkujúce skupiny! FUJ!!! Tak som sa prešla po stanovom mestečku a potom so si ešte šla ľahnúť. Potom (neviem kedy) sme vstali. Hrozne ma bolel chrbát! (Vlastne on ma bolel už od tej cesty vlakom, ale ráno to bol fakt hrozné..) Nakoniec som dospela k tomu, že som ten moj stavec navyše, kvoli ktorému ma zrejme vkuse ten chrbát bolí, nazvem Raphael. Nech je na ňom aspoň čosi pekné!:) Raňajky - paštéka!!! (aké neočakávané!) Potom som si išla umyť zuby - samozrejme, keď som vyplúvala zubnú pastu, zafúkalo a mala som to celé vo vlasoch. Tak som si to odtiaľ musela vymývať.. :( Potom si išli ľudia umyť vlasy. Ja nie, lebo bola hrozná zima a zas by som ochorela na dva mesiace. Veď sa poznám. Sanka si ich umývala asi na tri pokusy, lebo si tam s nadšením nagebala štyri kila kondicionéru a akosi jej nezišiel. Vyzeralo to ako brutálne lupiny! XD Kým sa ľuďom schli vlasy, hrali sme ovocníčkové kvarteto a veštili sme si z kartiet. Bola haluz! Potom sme sa vybrali na pizzu. Medzitým sme ešte asi 4 krát zmokli. V pizzerii ma najviac uchvátili záchody. Boli úžasné! Nesmrdeli, boli celkom čisté a dalo sa tam spláchnuť!!! Toľké vymoženosti! Po ceste naspäť sme tiež tak dva-tri krát zmokli, ale šťastne sme sa dostali naspäť:) btw: Sanka vymyslela new druh pizze: a to pizza s paštékou! XD
Ja som potom išla na Zónu A.. Koňýk bol úplne bohovský! Ako pravý metrosexuál. xD Potom sme dojedli pizzu a keďže sme nemali čo robiť, rozhodli sme sa chlastať. (Aké neočakávané!) Popri tom sme počúvali Anthonyho B. a Markyho Ramoneho (posledný žijúci člen The Ramones). Medzitým sme sa ešte vybrali hladať hip-hop stage, lebo sme si chceli ísť brutálne zarapovať spoločne s H5N1 (oficiálne sa volajú H16, ale oboje je smrteľné!XD) Hip-hop stage sme nakoniec nenašli, lebo nikdo, koho sme sa pýtali netušil, kde je. (Inak, bolo to bohovské, keď štyria ludia v čiernom s všeliakými metalovými náramkami a tak hľadajú hip-hop stage.) A vlastne sme ani nenašli 2nd stage, takže sme neboli na HTčku. Smola.. Potom sme sLukášom kecali o hudbe a zrazu sa tam privtreli nejakí chalani. Sanka a Maťa sa s nimi strašne ožrali a tak sme išli s Lukašom na Machine Head. Na MH sme nakoniec nedošli, lebo aj Lukášovi bolo zle. No a ako to nakoniec dopadlo??? Niekto skončil v cudzom stane. Niekto bol na KORNoch (ja a Lukáš) a bolo tam úplne úplne super!!! Geniálny koncert!!! A Džonathan hral aj na gajdách!!! Ten chlap je jednoducho úžasný!!! Niekto skončil v stane prvej pomoci (dvakrát) a to, že bol na koncerte Kornov si vlastne ani nepamätá.. Že, Sanka? XD Potom sme sa so Sankou zo stanu prvej pomoci nejako dohrabali do stanu, kde sme sa všetci pekne stretli a išli sme spinkať. Bolo asi pol tretej..
TRETÍ DEŇ: A je po Hodokvase.. Odchádzame.. Zase sa budím skoro, ale tentokrat "až" o pol piatej. Potom okol deviatej všetci konečne vstaneme, už ani nejeme (paštéku už nikdo nechce ani vidieť) a balíme sa. S menšími ťažkosťami so stanom, ale predsa sme to zvládli. Dopíjame poslednú trošku džúsu (minerálku už nemáme, lebo Lukáško sa deň predtým rozhodol, že si s ňou zriedi borku.) a odchádzame na vlak.. Do autobusu (kyvadlová doprava), ktorý išiel na železničnú stanicu sa nam podarilo napchať na prvý pokus!! Na stanici si kúpime listky (ja opäť zľavnený!xD) a čakáme na vlak do Žiliny. Lenže.. na vlak do Žiliny čaká ešte aj najmenej tisíc (FAKT! - dve úplne úplne plné nástupištia) ľudí. Vlak mal meškanie. Nakoniec sme sa doňho (aj keď s menšími tažkosťami) dostali. Nastúpili sme do prvej triedy - sedeli sme na zemi pri záchodoch a ten maník, čo kontroluje lístky od nas chcel príplatok! Tak sme sa presunuli do uličky v bufetovom vozni. Hrozne tam smrdel pripáleny olej. Ale neva. Nakoniec nás ludia preskakovali, lebo sme akosi rezignovali a nevstávali, keď chceli prejsť. Nakoniec sme sa dotrepali do Žiliny, kde som sadla na prvý trolejbus, došla domov, okúpala sa, ľahla a spala vyše 15 hodín. Proste idylka. :)