Dokonalosť sama

V poslednej dobe sa mi začínajú páčiť pesničky, ktoré sú proste iné. A teraz vôbec nemyslím moju francúzsku úchylku. Nič také. Proste rada počúvam niečo iné ako klasické: prvá sloha, refrén, druhá sloha, refrén, (prípadná tretia sloha), bridge, refrén, refrén (poprípade záverečný refrén dostratena). Netvrdím, že pesničky napísané podľa tohto vzorca sú zlé, to vôbec nie. Milujem veľa pesničiek napísaných tým štýlom. Ale proste sú také.. predvídateľné. Neviem, či je to to správne slovo, ale nedokážem to inak vyjadriť. :-)

Nuž a tu máme jednu "neklasickú". Myslím, že každý zomroe od prekvapenia, keď zistí, že je francúzska. A keď zistí, že je od Noir Désir, tak zomrie znova.. "Un jour en France". A navyše live (Noir Désir sú podľa mňa lepší live.). A Bertrand sa navyše pokúša predvádzať nejaký pochybý druh pantomímy (a mohol by sa zbaviť tej ohavnej veci v tom uchu.). Dokonalosť a ešte viac. Jednoducho orgastické.. A keď začne tá časť s tým "F.N. Souffrance, qu'on est bien en France.." Ach, z toho ja proste nemôžem..

A štúdiová verzia s oficiálnym videoklipom. Je to francúzske, takže čakajte úchylnosti. Taká je tradícia. Tentokrát to bude asi tak 15 rokov starý anime klip. Francúzsky anime klip, v ktorom sa páni prezentujú ako nejakí superhrdinovia.:-D A ešte k tomu je na začiatku úchylné hovorené slovo.

Dokonalé, dokonalé..