Na lúke

Oblak na vlhkej duši
ranné slnko vysuší
moje myšlienky zahluší
..tak na čo máme uši?
počúvame všetko vokol nás
myšlienky ľudských más
zas a zas
posobenie naučených fráz
niekedy to mám pass
šialené tendenicie k počúvaniu cudzích ľudí
neznámych a bezmenných
niekedy ma to nudí
niekedy idem medzi nich
niekedy zavriem oči a počúvam
to krásne prekrásne ticho
premýšlam nad metaforickými oblakmi
z ktorých sa začnú vynárať cudzie postavy
a ich hlasy si ľahnú ku mne do trávy..
pokojné ticho uplynulo
už ho niet
zrejme sa musím viac asociovať
a neignorovať okolitý svet..

(Báseň bola napísaná 25. 6. 2007)