Vypněte prosím blokování reklamy (reklamu už neblokuji), děkujeme.
Video návod zde: https://www.youtube.com/watch?v=GJScSjPyMb4
Po treťom dni sme narazili na prvé vážnejšie úskalia v jazyku francúzskom. Aj keď nadšenie ma stále neopúšťa, ale.. časujeme okrem iného!
Po prvotnom nadšení z časovania slovesa "parler", kde som zistila, že nezáleží na tom, či sa niečo píše "parle", "parles" alebo "parlent", lebo aj tak sa to všetko číta [párl], prišli na rad zákerné slovesá byť - "être" a mať - "avoir" (.. [avuár] - to sami páči - znieto tak úchylne!:)) Pre ilustráciu:
|
Être: |
Avoir: |
|
1. Je suis |
1. J'ai |
|
2. Tu es |
2. Tu as |
|
3. ill, elle est |
3. ill, elle a |
|
1. nous sommes [nusom] |
1. nous avons [nuzavon] |
|
2. vous êtes [vuzet] |
2. vous avez [vuzave] |
|
3. ils, elles sont [ilson, elson] |
3. ils, elles ont [ilzon, elzon] |
Uáááá!!! Jednotné číslo ešte ako tak, ale plurál a najmä tie tretie osoby plurálu! Sodoma! Ako si mám zapamätať, kedy [ilson/elson] a kedy zas [ilzon/elzon]?! A to ani nehovorím o slovese "habiter", pri ktorom zistíte, že Francúzi vlastne "h" berú ako samohlásku, aj keď je to "samohláska", ktorú vlastne ani nevyslovujú, pretože ju proste vysloviť nevedia. (Ale vopchať ju tam musia.) Pri tom som si spomenula na mesijého de Puňijé a jeho "Offmana". Chudák Alex H... Ale aby som sa vrátila k môjmu obľúbenému "habiter" - pri časovaní to totiž vkuse znie ako keby niekoho vraždili. Stále nejaké [nozabiton], [vuzabite], poprípade [ilzabit/elzabit]..
Okrem toho sa udiala veľká udalosť. Prešli sme na leçon deux. V tejto lekcii sa spomína Renault, čo ma trošku sklamalo, lebo keď už auto, tak hádam Peugeot [pežó, pežó, pežó.. PEŽÓ!!!] - to znie oveľa úchylnejšie. A samozrejme slovo škatuľa, ktoré si neviem zapamätať a keďže sa mi nechce dívať do študijných materiálov, tak tu tento skvost nenapíšem. Viem, ale že to začínalo na "b". A mám nové obľúbené slová: "la voiture" (vozidlo, auto) a "je cherche" (ja hľadám) - sú také.. úchylne zlaté:)
A ešte sme sa poriadne mrkli na číslovky, takže viem počítať po francúzsky hádam až do nekonečna. Teoreticky. Pri číslovkách som ale zistila ďalšiu milú vec: Keď sme hovorili, že kto má koľko rokov u každého to prešlo bez problémov. Teda okrem mňa. A prečo milé deti? No lebo všetky čísla, čo sa končia deviatkou "neuf" sa v slovnom spojení "Mám x9 rokov." menia na "neuve", aby sa to dalo nejako normálne prečítať. (Merde!)
No a dve veci (takmer) nakoniec: Keď si pomýlite "é" s "è", poprípade s "ê", tak je to obrovská chyba. A v piatok budeme počúvať pesničku! :-D
Takže hrdo (a dúfam, že aj správne) vyhlasujem: "J'ai dix-neuve ans."HA!