Votre fiche*, s'il vous plaît?

..Vašu rybu, prosím vás? XD (Alebo, Bonžúr kurz konečne začal!!!)

Mám za sebou prvý deň štúdia francúzskeho jazyka. Po šokujúcich informáciách ohľadne výslovnosti rôznych skupín hlások v rôznych situáciách, výnimkách a mojom obľúbenom nadväzovaní slov, som vo francúžtine objavila prvé pozitívum gramatického charakteru. Má totiž iba dva rody, takže pravdepodobnosť, že sa trafím je o dosť vyššia ako v nemčine!

Ďalším pozitívom je, že ma učí naša "stará známa" lektorka Saša, s ktorou sme mali tú česť na minuloročnom prípravnom kurze na maturitu z angličtiny. A dokonca si ma aj pamätá a vyslúžila som si od nej ohodnotenie "très bien" po správnom prečítaní zákerného "Il parle beaucoup mais il travaille peu." (HA!!! Ani zákerné nadväzovanie ma nezastaví!!! XD)

Okrem toho viem chudákovi Francúzovi povedať, že neviem po francúzsky a spýtať sa ho, či nevie náhodou po anglicky, nemecky, rusky alebo slovensky. (Čo spravím, ak to vedieť nebude ešte neriešim. ;-) A ak by náhodou vedel po rusky, tak to je jeho problém! XD)

Ďalej šaliem z francúzskych spôsobov tvorenia otázok, lebo Francúzi sú schopní tam napchať obrovské slovné spojenie, z ktorého nakoniec čítajú tak 3 písmená. Napríklad také "est-ce que"[esk], čo vlastne nič neznamená, nedá sa to preložiť, ale musí to tam byť, alebo "qui est-ce" [ki es], ktoré sa zase (prekvapivo) preložiť dá a znamená to, "kto je to?". To ale samozrejme nie je všetko! Prichádza zlatý klinec do rakvy (s malým "r" XD)/programu (vyberte si), čím je jednoduchá, obyčajná otázka "Čo je to?". Jednoduchá v angličtine, jednoduchá dokonca aj v nemčine a nepochybujem, že je jednoduchá vo všetkých svetových jazykoch. Teda, takmer všetkých. Jet tu ešte francúžtina a jej na prvý (i druhý, tretí..) pohľad nevysloviteľné "Qu'est-ce que c'est?", ktoré sa číta ako[keskse]. Myslím, že budem žiadať veľa, ak by som náhodou chcela, aby mi niekto vysvetlil, prečo sa z vety, ktorá obsahuje 14 písmen, číta len 6, z ktorých väčšina sa tam vlastne ani nenachádza.. Nj, Francúzi majú nepochybne úchylný a krutý zmysel pre humor.

A aby toho nebolo málo - sú tu dva bonusy:

1. Francúzske "Čo je to?" (Ja to tu už prepisovať nebudem!) je nič (rien XD) v porovnaní s francúzskymi číslovkami. Napríklad taký chudák 96-ka sa povie ako 4 krát 20 + 16.**(Neviem ako je to po francúzsky a neviem, či to vedieť chcem. Jedno je však isté - myslím, že spýtať sa vo Francúzsku niekoho "Koľko to stojí?" je úplne na hovno. Merde!)
2. A zistila som, že priezvisko Gaëla Monfilsa znamená "môj syn". Haluz!:)

* - fiche [fiš] síce znamená po francúzsky niečo ako identifikčná karta s tými základnými údajmi, ale pre každého to je aj tak ryba.. XD
** - To je tak.. úchylne francúzske! XD

A aby som to zhodnotila: Francúžtina je ešte viac úchylná, ako som si myslela. A to je dobre! ..Je sranda počúvať, ako sa tam všetci snažíme vysloviť nevysloviteľné. XD Inak, dalo by sa povedať, že mám vďaka kvantám napočúvaných francúzskych pesničiek taký mini skill ohľadne výslovnosti. ;-)

Vive le France!