Vzhľadom na to, že prázdninujem od konca mája a ešte pár mesiacov budem, tak sa mi tieto prázdniny zdajú dosť nekonečné.. Ale zas na druhej strane - aspoň už na isto viem, že skončia - prijali ma totiž do Hradca. (Keď neprší, aspoň kvapká..)
Prekvapilo ma, že som v dosť častom kontakte so spolužiakmi. Teda, ne že by som čakala, že sa už v živote neuvidíme, ale predsa len, je to viac, ako som čakala. A som za to rada a dúfam, že nám to vydrží aj ďalej. Boli sme grilovať u Vavriačika (mňam!), párkrát sme sa boli kolieskovo korčuľovať na Vodnom diele (a ja stále neviem brzdiť..),