Sánkovačka!!!

Včera večer som sa rozhodla, že sa pojdem sánkovať. Vyskytlo sa síce zopár problémov, ako napríklad, že nemala som s kým ísť, nemala som žiadne sánky a že nie je sneh.. Nakoniec sa tieto problémy vyriešili (niektoré viac, niektoré menej) a šla som s Tomášmi a Štofinou na Stránik..

Thomaka som nakoniec dokopala k tomu, nech dovleče sánky. Nakoniec dovliekol aj jeho kultový Favorit a vyrazili sme. Kedže Thomako šoféroval, muselo sa niečo pamätné prihodiť.. Nesklamali sme sa a zle sme odbočili.. Thomako sa samozrejme snažil zachrániť situáciu tým, že povedal, že tá cesta po ktorej ideme je vlastne dobrá, len to trošku obídeme.. Tomu som prestala veriť, keď sme skončili na niečom, čo skôr vyzeralo ako chodník vyšliapaný zverou a končilo sa to na železničnej stanici. Konkrétne pri kolajniciach.. Nakoniec sme sa vrátili a na Stránik predsa len nejako dohrabali..

Ľudia by boli, sánky by boli len ten sneh stále nikde.. Tak sme zašli na starý lyžiarsky svah, ktorý bol aspoň strmý a sánkovali sme sa asi na piatich cm snehu. (Na tej fotke je miesto, kde bolo snehu najviac..) Musím poznamenať, že to bolo výborné, vynikajúce a úžasné!!! Vyblbli sme sa, a čo na tom, že sme sa skoro dolámali na tých snehom posypaných krtincoch a zmrznutých hrudách hliny.. Je síce pravda, že sme vkuse brzdili systémom hodíme sa naľavo (okrem Štofiny - tá sa z mne neznámeho dôvodu hádzala napravo) a chalani skončili v jedinom minibahne široko-ďaleko, ale aj tak to za to stálo..

Potom sme skončili u druhého Tomáša doma, kde sme robili pizzu. No, on ju robil a my sme sa naňho dívali. Tomáša (prvý) musel ísť domov a tak nám aj viac ostalo. Potom som donútila Tomáša a Štofinu pozerať záznam z biatlonových štafiet po nemecky, z čoho mali očividnú ohromnú radosť.. A Tomáš má korytnačku! Úplne sprostú! Stale sa pchala do jednej štrbiny pod gaučom a nevedela odtiaľ potom vycúvať, blbá.. :DDD Ale aj tak som ňou bola úplne uchvátená:) Dnes bolo proste super!!!