Japonsko-fínska báseň s jemným nemeckým nádychom

Ďalšia z cyklu mojich básni napísaná (ako už pomaly zyvčajne) v pondelok na seminári z dejepisu. Tam sa totiž nedá nič iné robiť a tak tam so Sasankou (a občas aj s Červom) rozprávame po francúzsky, nemecky, japonsky alebo fínsky. (Netvrdím, že s tých jazykov niečo vieme, ale aj rozhovor typu: "Kimi Räikkönen." - "Ole Jokinen." - "Helsinki." - "Kontiolahti." atď.. má istú hodnotu. Len neviem, či pozitívnu..) No a potom z toho vznikajú.. ehm.. básne.

Na trase Jokohama Tokio
Masemenonasaku *
aj Hovi Saku
a Saku Koivu
s Heikkim Kovalainenom a Kimim Räikkönenom
a Ole Jokinenom i Ville Peltonenom
aj Ville Valo
haló?
na ostrove Kjóto
a Hydeharu Myahira, Masahiko Harada
a tá ich záhrada
je ozaj záhada
s Tokio Hotelom
deBill v saune zavretý
má japonské päty
na izbe v Helsinkách
máme strach
z Kaisy Varis
Guten Tag
máme doma mak
len tak

------------------------------------------------

Poznámka pod reálnou čiarou: * -požičané z jedného z mojich obľúbených vtipov:
"Ako sa povie Monika Lewinská po japonsky?"
"Masemenonasaku."