Sackrebleu | Vražda ako spoločenská udalosť

Som pri prehrabovaní v kníhkupectve narazila na ozajstný literárny skvost, ktorý ma zaujal a pobavil zároveň - kniha "Vražda ako spoločenská udalosť" s podtitulom "Základy spoločenského správania pri vražde", ktorá vznikla z eseje dvoch profesionálnych vrahov Paula Gutermana Joea Colohnatta, ktorí ju uverejnili na nete a tam ju náhodou našiel Dušan Tarageľ. A potom to už išlo. Víziou knihy je, že "ľudia sa budú jedného dňa vraždiť slušne, v slušných šatách, s primeranými zbraňami a na primeranom mieste" Je rozdelená do viacerých častí, kde sa autori zaujímajú i o obelčenie, zbraň, správanie a spoločenské zvyklosti pri oných druhoch vrážd. Pridávam zopár citátov:

Vražda v divadle:
"Vraždu v divadle odporúčame každému, kto dokáže prejaviť lásku k dramatickému umeniu, zmysel pre spoločenský detail a dobrý vkus. Ak však chceme, aby sa z našej vraždy stala ozdoba divadelnej sezóny, je nevyhnutné aj vynikajúce oblečenie, dokonalé načasovanie a správny výber zbrane. Len tak sa bude na náš čin ešte dlho a s pohnutím spomínať a stane sa spoločenskou udalosťou číslo jedna."

"Ak sa má naša vražda stať spoločenskou udalosťou, nemala by zostať utajenou, pretože návštevníkov divadla tak pripravíme o množstvo konverzačných tém, čo je zo spoločenského hladiska nevhodné a netaktné."

Vražda na koncerte:
"Každý, kto sa rozohodne uskutočniť vraždu na koncerte, by mal vynikajúco ovládať nielen spoločenské zvyklosti, ale aj všetko, čo je so svetom hodnotnej hudby spojené. len tak sa z našej vraždy stane vysoko vyzdvihovaná udalosť koncertnej sezóny, a nie spoločenská katastrofa vyvolávajúca nepríjemné spomienky, sklamanie a smútok."

"Koncertný vrah koná ticho, nenápadne a v zhode s hudobnou dramaturgiou. Ak považuje za vhodné uskutočniť vraždu počas koncertu, zásadne využíva posledné takty skladby, nadšený potlesk obecenstva alebo aspoň výrazné hudobné zmeny. Jeden alebo dva presné výstrely, rýchle uškrtenie, zlomenie väzov, prípadne smrtiaca injekcia dokážu vhodne zapadnúť do rámca kolektívneho nadšenia a určite nevyvolajú príliš veľké rozčarovanie poslucháčov ani obete."

Vražda na vernisáži:
"Vernisáže vždy boli, sú aj budú spoločenskou udalosťou, a ak niektorú z nich vhodne spestríme vraždou, môže sa nám stať, že vstúpime do dejín výtvarného umenia."

"Za vrchol majstrovstva sa vo vernisážovej vražde považuje zladenie vraždy s vystavenými umeleckými dielami. Exponáty tak získajú nový výpovedný rozmer a aj samotná vražda bude ešte dlho rozoberaná v seminárnych prácach študentov kunsthistórie."

"Vyspelý vernisážový vrah si pred svojim činom expozíciu prejde s katalógom v ruke a oboznámi sa s vystavenými dielami. Tak sa mu nemôže stať, že svoju obeť zavraždí vo chvíli, keď zadumane stojí pred obrazom nazvaným "Vzkriesenie" alebo "Tanec života", ale radšej trpezlivo vyčká, kým prejde k obrazu nazvanému "Rozlúčka" alebo "Prieniky IV".

"Veľkou výhodou je, ak poznám,e zvyklosti obete. Ak je obeť abstinent, môžeme ju zavraždiť hneď. Ak vieme, že naša obeť sa spoločensky znemožní po treťom poháriku, zavraždíme ju ihneď po treťom poháriku, aby sme tomu zabránili."

Vražda v reštaurácii:
"Reštaurácia je ako stvorená na vyspelú spoločenskú vraždu, ktorou príjemne prekvapíme nielen hostí, ale aj obeť."

"V prípade, že sedíme s obeťou za jedným stolom, môžeme použiť aj jedálenský príbor, pričom máme namysli najmä porcovacie nože alebo veľké vidličky. Upozorňujeme, že ešte nikomu sa nepodarilo prepichnúť svoji obeť polievkovou lyžicou alebo vidločkou na dezert, rovnako ako sa ešte nikomu nepodarilo uškrtiť svoju obeť miskou na polievku."

"Ak je to nevyhnutné a je potrebné zavraždiť aj dámu sediacu pri stole, je výrazom spoločenského taktu a ohľaduplnosti, že ju zavraždíme ako prvú, čím ju ušetríme pohľadu na krv."

Vražda vo vlaku:
"V prípade, že želežničný vrah cestuje v rovnakom kupé ako jeho obeť, je vhodné na vraždu využiť jej spánok. Je to vrcholne úctivé nielen k obeti, pretože sa v spánku nedozvie, že zomrela, ale aj k ostatným spolucestujúcim. Určite nie je príjemné stráviť časť cesty so zjavne mŕtvym človekom. Naproti tomu, spiaci človek vyzerá úplne prirodzene a nikto nemusí ani len tušiť, že je vlastne mŕtvy. Okrem toho, väčšina ľudí si počas únavnej cesty rada zdriemne, takže spiaci človek je prirodzenou súčasťou cestovania vlakom a určite nevyvolá medzi spolucestujucími rozruch ani pohoršenie. Práve naopak - nikto si nedovolí zobudiť ho. Mŕtvy má takto príležitosť dostať sa pri troche šťastia omnoho ďalej, ako pôvodne plánoval, a spoznať tak množstvo nových miest a ľudí, keby to vzhľadom na jeho situáciu bolo možné."

"Je maximálne nevhodné vyhadzovať mŕtveho von oknom, zasúvať ho pod sedadlá alebo prenášať na toaletu. Aj mŕtvy má právo na svoje miesto, najmä ak si zaplatil miestenku. Do úvahy prichádza jedine odkladací priestor, ale len v tom prípade, ak nie je obsadený batožinou spolucestujúcich alebo inou mŕtvolou. Ak chceme mŕtveho ušetriť zbytočnej pozonosti a nemiestneho záujmu médií, vysadíme ho priamo v cieľovej stanici alebo ho priamo odovzdáme do rúk jeho príbuzným a priateľom, ktorí ho prišli čakať na perón."

Vražda na lodi:
"Našu obeť nezavraždíme hneď, ledva loď vypláva u prístavu, ale poskytneme jej príležitosť vychutnať si cestu a nadviazať množstvo nových známostí. Je to ohľaduplné nielen voči obeti, ale vhodné i pre nás - čím viac ľudí bude našu obeť poznať, tým väčší ohlas naša vražda vyvolá a tým viac konverzačných tém spolucestujúcim poskytneme."

"Za najštýlovejšie sa povžuje zhodenie obete cez palubi do vĺn oceánu. Obeť určite privíta, že takto nepríde k poškodeniu jej odevu a ani do novín a časopisov aa nedostanú žiadne nevhodné posmrtné fotografie. Vo vlnách morí, oceánov i riek už skončilo mnoho známych a obľúbených osobností, preto sa tento spôsob vraždy pokladá za primeraný a dostatočne ohľaduplný i k vyššie postaveným osobám."

"Je netaktné zhodiť obeť do oceánu zo zadnej strany lode, kde môže prísť k jej rozsekaniu lodnými skrutkami. Vhodnými miestami sú pravobok alebo ľavobok, pričom musíme mať istotu, že obeť naozaj sapdla do oceánu, a nie na nižšiu palubu, kde môže poškodiť ležadlá alebo vyľakať ostatných pasažierov. Samotné zhodenie musí prebehnúť rýchlo a nenápadne, čo i vyžaduje istý cvik a skúsenosti. Určite nie je pre nikoho príjemné, keď sa obeť zachytí zábradlia a kričí o pomoc, alebo keď zostane visieť napichnutá na kotve."

"Lodný vrah pozná svoje schopnosti a nikdy nepostupuje neuvážene. Prehodenie obete cez palubu je síce najštýlovejším spôsobom lodnej vraždy, no nie každý lodný vrah disponuje dostatočnou silou, aby dokázal cez zábradlie prehodiť korpulentnejšiu osobu. Je lepšie reálne odhadnúť svoje schopnosti a použiť iný spôsob spoločenskej vraždy, než si vyrobiť medzinárodnú hanbu alebo škandál."

..Ono vlastne celá kniha je jedna obrovská perla doplnená fiktívnymi príbehmi fiktívnych vrahov, z ktorých ma asi najviac zaujal Eric Montoya - fiktívny vysiokospolečensky založený Francúz, ktorý vraždil vo vlaku na trase Paríž-Zurich. Vraždil mladé dámy, ku ktorým si prisadol do kupé a rozprával im rôzne historky. Vždy, keď boli v tuneli, tak neajkú mladú dámu uškrtil a potom poznamenal, že: "slečne sa zdali moje historky asi veľmi nudné", čo u ostaných okúzlených slečien vyvolalo potešený chichot. Ale aj Rusi vraždiaci padajúcou batožinou, v ktorej mali niekoľko písacích strojov boli veľmi nápadití a inovatívni.. Proste ťažko si vybrať to najlepšie..