Štefan - najprv lyžovačka, potom zábava

Musím uznať, že na Štefana som mala naozaj pestrý deň. Najprv som išla ráno s Vavriačikom a Denisou lyžovať do Vrátnej. Bola to moja prvá lyžovačka v tejto sezóne a bola úplne super! (Síce som sa skoro zabila na Chlebe, kde to bol doslovne samý ľad, ale to nevadí.) Takže sme nakoniec skončili na Pasekoch - bola som prekvapená, že na zjazdovke som nesejmula nejaké malé dieťa (mne sa to totiž občas stáva) a taktiež, že mi nebola zima.. A zas som niečo zistila:

• Keď máte na hlave čiapku a tri kapucne, tak moc nepočujete. Taktiež máte problém otáčať hlavou a vôbec s ňou hýbať. A to občas aj vadí..

Inak, bola sranda, najmä veta: "Lyžuj, stálo to 510 korún!", ktorú niekto z nás použil vždy, keď mal niekto iný nutkanie odpočinúť si, najesť sa, alebo nebodaj odísť skôr. Taktiež ma nadchla revolučná Denisina myšlienka na "ojebanie toho turniketu" - "Preskočme to!" A tiež sa mi páčilo, keď sme sa konečne dostali na kotvu, aby sme vypadli z Chlebu a tam zrazu vidím niečo zachytené na kotve, ako sa tam zmieta a snaží sa vyslobodiť, potom sa odtiaľ nejako dostane a skonči na kameňoch.. Prizriem sa bližšie a je to Denisa!:DD A taktiež bolo milé, keď som asi v polke cesty na spomínanej kotve dostala kŕč do zadku a Vavriačikovi to prišlo strašne vtipné.. Takže na Chleb už nikdy viac! Ale inak bolo super a teším sa, keď pojdem zas!

Potom som si pospala a šla som do mesta na rodinné stretnutie - bolo fajn, pokecali sme a ja, bracho a sesterky sme sa išli kdesi baviť. Skončili sme v XXL-ku, kde bolo fakt super. Nakoniec som bola prehlasovná a musela som ísť do Tiffany clubu. (Hanbím sa za to!) Tam to bolo úplne hrozné - tá hudba (doteraz mi z toho duní v hlave), tí ľudia bez mozgu - proste záplava nadržaných ľudí. A hlavne tie "pipiny" - 13-ročné dievča sa v zime vyberie von v kraťasoch, z ktorých jej trčí hádam všetko, tričku, ktoré jej z polovice zakrýva vypchatú hruď (áno, hruď - prsia ešte akosi nemala, asi ešte nenarásti), štyrmi kilami make-upu a v čižmách na polmetrovom ihličkovom opätku. Krása. Som tam potom znudene sedela do pol piatej (takto dlho som v živote v meste nebola a už asi ani nebudem) a s radosťou som potom vypadla domov.. Škoda, bez toho Tiffany by to bol krásny večer..