Sackrebleu | Navždy sa zachová v pamäti stužková..

Najprv som namiesto pozerania šprintu žien z Kontiolahti strávila tri (!) hodiny u kaderníčky a vizážistky (ktorá, ako som zistila, je najlepšia kamarátka našej nemčinárky). Čakala som, že to bude trvať maximálne hodinu a pol, ale dosť som sa sekla a nič som nestíhala. Ale zas je pravda, že keď som sa pozrela do zrkladla, tak som sa nespoznala! Potom sa mi stihla rozbiť náušnica a odtrhnúť zapínanie z topánok. (Jediné topánky s vysokým opätkom, na ktorých viem ako tak chodiť..) Takže nakoniec som tam behala s topánkami, na ktorých som mala zicherku - elegancia jak prasa.

...A je koniec a dobre to dopadlo, čo som absolútne nečakala. Najprv nám totiž DJ (starý tlstý mastný chlap, ktorý mal záľubu v hudbe zo sedemdesiatych rokov a nevedel ovládať aparatúru, korá mu ani moc nefungovala) pol hodinu pred začiatkom len tak mimochodom oznámi, že jeho aparatúra mu neprehráva RWčka, na ktorých bola napálená všetka hudba.. Potom nám povie, že nemože prehrať videoprojekciu a nakoniec sa dozvieme, že tie tri mikrofóny zo stojanmi, ktoré mal zohnať, nejako nezohnal.. (kill the DJ!!!)

Nakoniec sme teda za pol hoďky stihli to RW prepáliť na CD (obdivujem toho človeka, čo to stihol domov a späť). Potom to nejako začalo.. btw: v tej obrovskej hale zrejme mrzlo a tak tam všetci boli v kabátoch.. (A preto bola obľúbená miestnosť WC - bolo tam najteplejšie.) Hlavne, že nám slúbili, že to bude vykúrené.. Až na to, že DJ, keď mu niečo nevyšlo (a tým nám úplne pokazil nástup) sa len priblblo usieval to bolo celkom v pohode. Až som bola prekvapená. Potom prišli na rad oficiality - tanečky, stužkovanie a tak.. Prebehlo to celkom hladko (ak nerátame DJ-ja a jeho "výkony").. Potom sme sa najedli (MŇAM!) a prišiel na rad náš program.. NIektoré scénky boli dosť trápne a niektoré menej. Ale všetci sa (prekvapivo) bavili. Dokonca aj profesori. Osobne som bola zhrozená niektorými scénkami - našu "baladu", klip na pieseň "Lion sleeps tonight" (btw: tento klip vyhral prvé miesto v hitparáde najhorších klipov všetkých čias na VH1), tak si viete predstaviť.. (obdivujem Lukáša S., ktorý tam hral toho (polo)nahého chlapa - on tú Aďu musí fakt veľmi milovať, lebo toto by za normálnych okolností určite nerobil!) A potom sme celá trieda spievali - to len začalo byť trápne - trvalo to moc dlho a nikdo sa nejako neobťažoval naučiť texty piesní. Tak si viete predstaviť. No a potom prišlo naše číslo - repete a pieseň Ľúbim Ťa. (Tomáš spieval a ja, Myšyman a Červo sme robili legendérnu skupinu Trend. Chceli sme sa volať"Tri nezbednice", ale to sa všetkým zdalo príliš perverzné a tak nám to zamietli.. Ale aj tak si myslím, že ten názov je super!!!) Zohnali sme fakt špičkový komunistický ohoz, takže ľudia sa začali smiať hneď ako sme tam dobehli. Bolo to teda fakt poriadne trápne, ale ľudia nám tlieskali hádam štyrikrát a očividne boli nadšení!! (nj, sme celebrity..).. Neskor prišlo krájanie torty a nejaké dary. Každému hrali jeho obľúbenú pieseň (vyzeralo to dosť blbo, keď som nastupovala na francúzsky punk-rock s metalovými refrénmi, ale neva..) No a potom zábava do pol piatej - chlast, tanec, super nálada - všetko, čo k tomu patrí! Profesori síce odišli skor, ale vyzeralo to, že sa dobre avili a zatancovali si. Ráno som išla domov okolo štvrť na šesť a išiel okolo náís prvý ranný bus. Potom som už iba spala a donútila som sa vstať na biatlon..

Proste to bola (naozaj nečakane) fakt super stužková, super nálada a super bolo (skoro) všetko. Momentálne síce nemám hlas, bolí ma hrdlo, hlava a som chorá, ale je mi to jedno!!! A dúfam, že som nezabudla na nič dôležité..