Bežné radosti života a naše školské frašky

Nj, mám proste úžasnú náladu a teším sa z každej maličkosti.. (a rozhodla som sa, že tento článok hodím do mojich názorov - väčšina je o tom)

Včera v škole sa stala úžasná vec! (no.. ako pre koho.. :DDD) Na dejepise opakujeme momentálne politický vývoj v rokoch 1945-1948. Každý to neznáša.. (Okrem mňa - ľuďom už pomaly začína liezť na nervy, že v poslednej dobe sú mojou obľúbenou témou Benešové dekréty. A aj vo voľnej diskusii cez prestávky - nj, som divná, ale keď ja zbožňujem tieto politologické veci!!!:DDD)

Dnes - litika: Pred hodinou sa mi do toho naozaj nechcelo ani kuknúť. Na plnú hubu som vyhlásila, že ešte neodpovedalo asi 25 ľudí a teda ja určite dnes nepojdem odpovedať.. Myslím, že ani nemusím dodávať, koho vyvolala.. ach, jo - Murphyho zákony zafungovali perfektne.. (a zrejme ani nemusím dodávať, že pri vyvolaní mojho mena nastal výbuch smiechu a škodoradostné pohľady - ale nakoniec som to nejako uhrala na dva..)

Po škole sme čakali na to, aby nás točili na stužkovú - bolo trápne, trápne a ešte raz TRÁPNE!!! Boha, človek aby emigroval, zmenil si meno a išliel na plastickú operáciu.. Pre ilustráciu: Najprv sa točíme, ako vychádzame a vchádzame do školy. Oukej, beriem. Prečo nie..(btw: s Tomášom sme sa držali za ruky a mystifikovali sme ostatným naším fiktívnym vzťahom :DDD Haluz!) Potom sa točíme, ako ideme cez prechod - poznámka: nerobte to v čase dopravnej špičky - hrozí, že sa niekto nasere a bude vás chcieť prejsť. No a potom to prišlo - točenie na Fraských schodoch (asi najrušnuejšie miesto v Žiline) - všetci sa pochytáme za ruky, tvárime sa ako najlepší priatelia a najlepší spolužiaci (fraška, fraška, fraška - nechápem na čo sme sa to hrali!!!) urobíme tzv. "hada" a tak chodíme po Fraských schodoch.. Trapááás! Popri tom sa máme usmievať a spievať jednu nechutnú gýčovú pieseň od Elánu - Aj tak sme stále frajeri.. No a potom som to už nevydržala a radšej zdrhla.. Poviete si, však prečo nie? Nebola som jediná, kto sa tam strápňowal pred tými všetkými ľuďmi. Ale tu ide aj o to, že nechápem, prečo niektorí ľudia chcú, aby sme sa tvárili ako najlepší priatelia - silný kolektiv atď. Fraška! To ani zďaleka niesme a VŠETCI to vedia!!! Tak načo, sakra?! (..a niesom jediná, kto si to myslí.. Blbé je, že len ja som to niektorým ľuďom aj povedala.. ach jo, zas budem za človeka, ktorý trhá kolektív a vyčleňuje sa.. nj, som to ja ale rebelka! :DDDD)

Ešte predtým sme sa s Tomáškom a Myšymanom vybrali s heslom "pod lampou býva najväčšia tma" sadnúť si na lavičky pred kostol, ktorý je pred našou školou.. Vybalili sme matroš a hneď bolo lepšie - však som aj to kamerovanie viac-menej prežila (..ale stále mám chuť emigrovať..) Potom som šla k Tomášovi a urobili sme si takú rodinnú idylku - on varil a ja som čítala športovú prílohu v novinách.. Idylka trošku obrátená, ale to bude tou emancipáciou.. (rozhodne nie mojou averziou k vareniu! ..a nie kvoli mojej neschopnosti niečo uvariť.. teda okrem špagiet, čaju a kávy - to mi ide!) Potom sme si spravili takú Francúzsku seánsu - Francúzske vínko, Francúzska hudba.. Popri tom sme nostalgicky pozerali na obrázok nejakého Francúzskeho zámku na Loire.. V lete tam musíme ísť!!! Proste krása... Idylka.. Pohoda..Užívame si bežné dni života..