Alebo ďalšia z akcií na Žilinskom literárnom festivale.
Keďže (skoro) všetci moji milí spolužiaci sa ukázali ako kultúrni ignoranti, tak som nakoniec splašila Mathesa, aby šiel so mnou.. Nakoniec sme Stanicu (miesto, kde sa táto hra konala) zdarne našli na prvý pokus, na čo som hrdá, lebo ja som navigovala (pre prípad, že ma nepoznáte, tak moj orientačný zmysel je hlboko v mínuse - raz som skoro zablúdila na verejnom záchode.. Bolo tam príliš veľa rovnakých dverí.. no.. :DDD) Nakoniec sme prišli a už neboli lístky.. Ale nejakí ľudia, čo si lístky nerezervovali neprišli (piati), tak sa mám nakoniec dva ušli - tomu sa hovorí šťastie!:DDD ..Hra bola super - ale nedokážem to opísať, proste, to by ste museli vidieť.. Toto som našla na nete a celkom sa to k tomu hodí:
"Tento aktuálny politicky angažovaný projekt je konceptom jednej témy a inscenáciou dvoch textov mladej rumunskej autorky. Ponúka monštrózna totalitná spoločnosť, ktorú si človek vytvoril pravdepodobne len preto, aby mohol proti niečomu bojovať, menej slobody ako spoločnosť liberálna? Aké suveníry predáva spoločnosť, aby zmiernila naše osobné prehry, tragédie a utrpenie? Aké produkty ponúkala spoločnosť človeku ako placebo osobného šťastia?
Každá spoločnosť, akákoľvek inštitúcia, je už zo svojej povahy morbídna. Osobný príbeh, rodinné zlyhania, totalitný režim, rodina, komunisti. Ikony, ktoré zamykali život niekoľkých predchádzajúcich generácií a ikony, ktoré nám teraz predávajú pocit slobody. Táto angažovaná inscenácia je politický deathmatch. Päste a tváre sú ľudia. Konkrétni."
Mne sa to teda páčilo.. Potom som si ešte v podchode šlohla plagát k tejto hre. Bola to celkom sranda, keď sme sa pri tom zliepaní plagátu zo steny snažili tváriť veľmi nenápadne.. btw: Novodobý komiks "Púť Haringov" nebol - Francúz neprišiel.. Takže až budúci týždeň..